JUDr. Weis o hromadných nákupoch bez rúška v obchodných reťazcoch aj o riešení situácie: „Akoby polícia mala za úlohu vyzývať ľudí na „férovku“. Kam sme sa to dostali…? Riešenie situácie je úplne inde a veľa ľudí ho v tichosti už realizuje“

08.11.2021 12:00

Zásah v reťazci Lidl realizovaný vo štvrtok 4. novembra 2021 príslušníkmi polície je zavrhnutiahodný a policajti, ktorí ho realizovali by mali byť podľa dostupných videozáznamov okamžite postavení mimo službu a trestne stíhaní. Pravdepodobne však budú odmenení a povýšení.

Sochu, Beneša a Antalíka bude poznať o pár dní celý svet. Vytvorili si vlastným slobodným rozhodnutím svoju vlastnú budúcnosť a za svoje skutky sa budú určite zodpovedať. Možno sa dostanú aj do učebníc dejepisu. My im pár podaniami určite pomôžeme k realizácii nimi vybraného životného plánu.

Čo však k danej situácii viedlo? V prvom rade to bol opakovaný pokus o nákup pod zelenou vlajkou riadený politikom. Ten cielene pritiahol pozornosť médií a nový zastupujúci policajný prezident reagoval nesprávnym spôsobom, ktorý prispel k zrodu budúcich konfliktov. Ťažko hodnotiť, či to bol úmysel, alebo skratové rozhodnutie, každopádne to nebol ukážkový prípad riešenia konfliktu, ale zato ukážkový prípad vyvolania konfliktu. Namiesto diplomacie hodenie rukavice. Akoby polícia mala za úlohu vyzývať ľudí na „férovku“. Kam sme sa to dostali… Niekto možno túži mať zo Slovenska druhú Austráliu. To by však šéf istej politickej strany nemal už kam ísť, snáď už len do toho Dubaja.

Hromadnému nákupu v takýchto podmienkach nevyjadrujem žiadnu podporu. Nakupujúci v Lidli, ktorí mimochodom nie sú žiadni vagabundi, napriek popísanej situácii opäť v krátkom čase šli nakupovať na miesto, kde na nich boli pripravení. Mohli teda objektívne očakávať zásah právne neznalých, ale systémovo správne vybraných policajtov – dobrodruhov, ktorí v tom čase už boli vyzbrojení kartičkami s paragrafmi. Samozrejme ich mali preto, lebo z hlavy sa tieto právne nezmysly nedajú logicky vypustiť. Na to treba používať tzv. sofizmy a tie sú vždy komplikované do tej miery, aby na konci zneli povrchne logicky. V tejto dobe nám paragraf ukazuje svoju právu tvár. Je skrútený ako had a ľahko sa vyšmykne z rúk.

Príklad na sofizmus hodný dnešnej doby (avšak týkajúci sa iného rezortu):

Čím viac vieš, tým viac zabudneš.

Čím viac zabudneš, tým menej vieš.

Čím menej vieš, tým menej zabudneš.

A čím menej zabudneš, tým viac vieš.

Načo sa teda učiť?

Čo teda dodať záverom? Zásah sa dal očakávať. Jednoznačne. Ísť nakupovať do reťazca, ktorý si nepraje zdravých zákazníkov je hlava proti múru. Riešenie situácie je úplne inde a veľa ľudí ho v tichosti už realizuje. A táto tichá realizácia vzala štátnej moci vážnosť a legitimitu. Reťazec to vyrieši sám až vtedy, keď mu klesnú tržby. Pamätajte, že reťazce neriešia ľudskosť, iba čísla. Až keď u nich chodiaca bankovka nenakúpi, začnú panikáriť.

Nedá mi nepovedať, že najväčší zločin proti ľudskosti spáchali tí, ktorí sa pasívne prizerali. A je úplne jedno, či boli očko alebo neočko.

Vyvolávať konflikty nie je riešenie. Treba pochopiť, že tí hore na nich čakajú, sú v strehu a s plánom. Riešenie je žiť normálny život. Riešenie je ostať človekom, byť prosto ľudský.

Nakoniec by som si pre každú z vyššie spomenutých skupín dovolil po citáte od jedného opilca z Havany, ktorý bol napriek svojmu hendikepu majstrom pera.

„Človek nie je stvorený na to, aby sa vzdával. Človeka nemožno poraziť, len zabiť.”
„Človek nie je na starobu múdrejší, len opatrnejší.”
„Čím viac spoznávam ľudí, tým mám radšej psy.”
„Dávajte si pozor na to čo predstierate, pretože sa tým časom stanete.“

Autor: JUDr. Peter Weis

Zdroj: Advokátska kancelária Weis & Partners