Kde si nechce špiniť ruky CIA, tam nasadí Google: Revolúcie a štátne prevraty.
12.12.2016
Julian Assange nás všetkých varoval pred Googlom už dávno. Jeho slová sa niesli v duchu odhalenia „whistleblowera“ Edwarda Snowdena. Bohužiaľ im však nikto v mainstreame – a vlastne ani mimo neho – nevenoval veľkú pozornosť.
Zloduch alebo hrdina?
Aj podľa Assanga hrá Google – inak notoricky známy vyhľadávací nástroj, ktorý sa v mainstreame teší dobrej povesti spoločnosti poháňajúcej vpred „pokrok“ ľudstva – temnú rolu. Tá spočíva v podpore ničivej americkej zahraničnej politiky.
Nedávno konečne (po rokoch bezdôvodného odmietania) dorazili na ekvádorskú ambasádu v Londýne, ktorá Assanga „prechodne“ (už roky) hostí, švédski vyšetrovatelia so zoznamom otázok. Výsluch by mal pomôcť prípadu „väzňa-neväzňa“ Assanga dostať sa zo slepej uličky. A špeciálne v čase, keď Assange čelí výsluchu, si treba jeho slová o Googli dôkladne pripomenúť. Je totiž veľmi dôležité – vo svetle nádejného vývoja po amerických prezidentských voľbách – nespúšťať takéto varovania zo zreteľa.
Impérium mysle
Nedávno bol Assange opäť v hľadáčiku Obamovho ministerstva zahraničia za niekoľko ďalších publikácií dokumentov prostredníctvom WikiLeaks. Práve v tom čase sa „náhodou“ stretol s výkonným riaditeľom Googlu, vtedajším predsedom správnej rady spoločnosti, Ericom Schmidtom. Schmidt politického „väzňa“ Assanga kontaktoval pod zámienkou práce na novej knihe.
Skúsenejších „konšpiračných teoretikov“ asi neprekvapí, že publikáciu nazvanú pôvodne „Impérium mysle“ (The Empire of the Mind) písal Schmidt, boháč, ktorého majetok podľa časopisu Forbes presahuje 11 miliárd dolárov, s podporou smutne preslávenej Rady pre zahraničné vzťahy (Council on Foreign Relations, CFR) a veterána z ministerstva zahraničia Jareda Cohena.
Dokážeme vyvolať revolúciu!
Assange následne priznal, že schádzať sa s takými ťažkými váhami z druhej strany barikády bolo od neho v danej chvíli veľmi ľahkomyseľné. Neskôr však vďaka tomu poodhalil, do ako veľkej miery „vrástli“ Schmidt s Cohenom do americkej zahraničnej politiky.
Okrem iného na mieste obaja páni otvorene priznali fascináciu tým, ako technológie dokážu vyvolávať revolúcie – vrátane takzvanej arabskej jari. A nielen tej.
Schmidt svojmu „obľúbencovi“ Cohenovi vytvoril vedúce miesto v jednom zo svojich projektov (pôvodne, v roku 2009, sa volal Google Ideas, postupne sa z neho stal Google Jigsaw). Obaja páni začali posilňovať politickú úlohu spoločnosti prostredníctvom článkov v médiách, sponzoringu politických strán a iniciatív a pomocou Cohenových kontaktov z jeho bývalého angažmán na ministerstve zahraničia.
V tom istom roku Schmidt a Cohen splodili článok do časopisu Foreign Affairs. Ten vydáva práve Rada pre zahraničné vzťahy. Po siedmich rokoch sa tento text javí ako pozoruhodne „jasnovidná“ predikcia vzrastajúcej role Googlu vo svetovej politike. Pod podtitulom „Koalícia prepojených“ napísali:
„V ére, keď silnie moc jednotlivcov aj rôznych skupín, budú mať výhodu vlády, ktoré sa povezú na technologickej vlne. A tie, ktoré to neurobia, čoskoro zistia, že ich chcú ich vlastní občania zvrhnúť.
Demokratické štáty, ktoré sú dávno prepojené systémom vojenských aliancií, rýchlo zistia, že môžu urobiť to isté pomocou komunikačných technológií. Technológie ponúkajú občanom, ktorých vlastné vlády šikanujú alebo im zabraňujú vyjadriť ich názory, nové pole, na ktorom môžu brániť svoje práva.“
Nositelia „dobra“
Po prvom prečítaní sa môže zdať, že ide o chvályhodné „demokratizačné“ úsilie. Lenže, ako si všimol Julian Assange, západné vlády a to, čomu sa úplne absurdne hovorí „mimovládne organizácie“, majú tendenciu svoje zasahovanie do vnútorných záležitostí iných štátov mylne považovať za zdroj všetkého dobra.
Táto sekta zložená z členov vlád a „mimovládok“ totiž neochvejne verí v to, že jej vlastné ciele sú nespochybniteľnými a nenapadnuteľnými dôvodmi na americkú imperiálnu nadvládu nad svetom. Inými slovami si myslí, že to, čo považuje za správne „osvietená superveľmoc“ USA, je nevyhnutne dobré pre kohokoľvek na svete, kto nie je „zlo“.
Assange po stretnutí Google – WikiLeaks napísal:
„Budú vám hovoriť, že musíte mať otvorenú myseľ, ale idey výnimočnosti USA, ktorá prelína celú americkú zahraničnú politiku, sa táto otvorenosť netýka – akoby ju nevideli. Kryjú sa nepreniknuteľným štítom banality zvanej ,nebuďte na strane zla‘. Sami rozhodli, že sú nositeľmi dobra. A to je problém.“
Špecializácia? Terorizmus
Cohen, vedúci pracovník (na pozícii Adjunct Senior Fellow) v tej smutne preslávenej rockefellerovskej Rade pre zahraničné vzťahy (CFR), sám uvádza, že jeho špecializácia je „terorizmus, radikalizácia, dopad komunikačných technológií na štátne záležitosti a Irán“. Počas svojej kariéry na ministerstve zahraničia pracoval nielen pre Condoleezzu Riceovú, ale aj pre Hillary Clintonovú. Časopis Fortune ho nazval „fascinujúcim chlapíkom“ a všimol si, že vo svojej knihe Deti džihádu mladý diplomat a nadšenec pre moderné technológie „razí využitie technológií v ľudových povstaniach na Blízkom Východe aj inde“.
Pod zámienkou, že chcú s Assangom prebrať technologické aspekty fungovania WikiLeaks pre účely knihy, ktorú práve píšu, sa do Assangovho úkrytu blízko Norfolku zniesli supi Schmidt, Cohen, Lisa Shieldsová – vtedajšia viceprezidentka CFR – a Scott Malcomson. Malcomson bol mimochodom tesne potom dosadený na pozíciu hlavného konzultanta prejavov Condoleezzy Riceovej, keď sa stala veľvyslankyňou USA pri Organizácii Spojených národov.
Ale až o týždne a mesiace neskôr Assangovi došlo, v akom rozsahu Google skutočne spolupracuje s americkou vládou – a aká nebezpečná je v tomto ohľade nevinná maska, ktorú kvôli svojej motivácii nosí pred verejnosťou.
Riaditeľ pobočky Google pre revolúcie
Je rozkošne ironické, že to bola práve WikiLeaks (o ktorej publikačnej činnosti chcel Cohen údajne diskutovať), kto o tri roky neskôr v rámci projektu zvaného Global Intelligence Files (ktorý sa týkal publikácie interných e-mailov súkromnej bezpečnostnej agentúry Stratfor) odhalil hĺbku Cohenovho vplyvu aj vplyvu „jeho“ Googlu na politiku. Assange o tom napísal:
„Cohenovo riaditeľovanie v Googli dávno presiahlo úroveň public relations alebo ,spoločenskej zodpovednosti veľkej korporácie‘ a dostalo sa do oblasti intervencií, ktoré sú v zahraničnej politike obyčajne rezervované štátom. Jaredovi Cohenovi sa s horkým úškrnom hovorí ,riaditeľ Googlu pre zmeny režimov‘.
Podľa jeho e-mailov bol napríklad v Egypte počas revolúcie a zišiel sa s Waelom Ghonimom – zamestnancom Googlu, ktorý bol len o niekoľko hodín neskôr uväznený a stal sa pre západné médiá príťažlivým symbolom povstania. Cohen sa mal zúčastniť aj na schôdzkach v Palestíne a Turecku, ale tie boli – aspoň podľa e-mailov zo Stratforu – nakoniec zo strany Googlu zrušené ako príliš riskantné.
Len pár mesiacov predtým, než sme sa zišli, zase Cohen plánoval ,výlet‘ do azerbajdžanského pohraničia na hraniciach s Iránom, kde hodlal ,mobilizovať iránske komunity sídliace v blízkosti hraníc‘, čo malo byť súčasťou ,projektu Googlu týkajúceho sa represívne organizovaných spoločností‘.“
Asi by bolo lepšie ho zabiť
Najvýznamnejší e-mail však pochádza od viceprezidenta Stratforu pre spravodajské služby Freda Burtona – mimochodom tiež bývalého úradníka amerického ministerstva zahraničia. Ten napísal:
„Google má podporu Bieleho domu a ministerstva zahraničia. V skutočnosti robí veci, ktoré CIA robiť nemôže. Cohen si koleduje o únos alebo guľku do hlavy. A možno by to bolo pre štát najlepšie – aspoň by to odhalilo tajnú rolu, ktorú Google zohráva pri rozdúchavaní povstaní, keď už to mám povedať na plné ústa. Potom môže americká vláda poprieť, že o celej veci vie, a Googlu zostane v ruke čierny Peter.“
Úzke vzťahy Google – armáda
Je jasné, že obrovská spoločnosť, ktorá sa teraz schováva pod dáždnikom koncernu Alphabet Inc., nebola nikdy úplne mimo úzkych vzťahov s vládou. Koniec koncov je známe, že výskum toho, čo sa malo neskôr stať Googlom, podnikli jeho zakladatelia Larry Page a Sergey Brin v spolupráci s vládnou vojenskou zložkou – Agentúrou ministerstva obrany pre pokročilé výskumné projekty (DARPA). Teda s technologickou a plánovacou „pažou“ ministerstva obrany, ktorá pracuje vo vysokom utajení.
To, ako dobre si Google rozumie s diplomatickým, vojenským aj spravodajským krídlom amerického establishmentu, by sme nemali ignorovať – hoci mainstream to vytrvalo robí.
Strážni psi bojových plemien na oboch stranách barikády aj presstitútky v korporátnych médiách budú donekonečna rozoberať prehru Hillary Clintonovej v prezidentských voľbách, ale rozhodne sa nezamerajú na dramatickú rolu, ktorú vo vývoji udalostí a údajne šokujúcom nástupe Donalda Trumpa zohrali moderné technológie. Už minulý rok zaznelo niekoľko varovných správ, že by nastavenie vyhľadávacích algoritmov Googlu mohlo ovplyvniť výsledok volieb – tak, aby dopadli „žiaducim spôsobom“. Nielen tých amerických, ale akýchkoľvek – kdekoľvek na svete.
Vyhľadávač určuje až 25 % volebných výsledkov
„Podľa volebných výsledkov na svetovej scéne a pomerov potrebných na víťazstvo odhadujeme, že Google môže určovať až 25 % volebných výsledkov vo všetkých krajinách sveta,“ povedal Robert Epstein, psychológ Amerického inštitútu pre behaviorálny výskum a autor jednej zo spomínaných štúdií.
A to sa bavíme o situácii, kedy boli zjavné vzťahy Googlu s vládou viac-menej prerušené. To dodáva celému prepojeniu ešte naliehavejší a hrozivejší charakter.
Vzťahy Googlu s Pentagonom a rozviedkami v skutočnosti nikdy neskončili. Žiadosť, ktorú podal Assange podľa zákona o slobode informácií, odhalila, že si v roku 2012 zakladateľ Googlu Brin a jeho manažér Schmidt bežne dopisovali s riaditeľom americkej Národnej bezpečnostnej služby (National Security Agency, NSA), generálom Keithom Alexanderom. Rozoberali spolu iniciatívu nazvanú „Program trvalá spoločnosť“ (Enduring Society Framework, ESF).
Alexander vtedy napísal Brinovi:
„Vaše názory ako kľúčového člena Obrannej priemyselnej základne (Defense Industrial Base) sú dôležitým činiteľom, ktorý zaistí, že ESF bude mať merateľný dopad.“
Podľa ministerstva vnútra je Obranná priemyselná základňa „celosvetový priemyselný komplex, ktorý umožňuje výskum a vývoj, ako aj projektovanie, produkciu, dodávky a údržbu armádnych zbraňových systémov, subsystémov a náhradných dielov či komponentov, ktoré majú zaistiť naplnenie amerických armádnych potrieb“.
Zároveň poskytuje „produkty a služby, ktoré sú potrebné na spustenie, umiestnenie a udržiavanie vojenských operácií“.
O poznanie stráviteľnejší
Schmidt a Cohen nakoniec svoju knihu nenazvali Impérium mysle. Zvolili o poznanie stráviteľnejší a menej imperiálne znejúci titul – „Nový digitálny vek: Modelovanie budúcnosti ľudu, národov a biznisu“. Napriek tomu je však jej základná správa jasná. Točí sa okolo samoľúbeho ospravedlňovania akýchkoľvek cieľov americkej zahraničnej politiky.
Napokon, kniha sa veľmi páčila matadorovi zákulisného vyvolávania vojen Henrymu Kissingerovi. Zrejme rád čítal riadky ako:
„Čím bol Lockheed Martin pre dvadsiate storočie, tým budú technologické spoločnosti a spoločnosti zaoberajúce sa kybernetickou bezpečnosťou pre dvadsiate prvé storočie.“
Máme alternatívu?
Google sa stal takmer všadeprítomným. Jeho služby sú – spolu s fenoménom zvaným Facebook, takisto prepojeným s americkou vládou – takmer nenahraditeľné pre každodenný život miliónov ľudí po celom svete.
Fakt, že sú americká vláda a tajné služby zapojené do fungovania podobných platforiem, je síce už dávno známy – o to menej by sme mali ignorovať oveľa temnejšie machiavellistické chúťky súkromného biznisu, ktorý sa mieša do medzinárodnej politiky. Ale nemôžeme podceňovať obrovskú silu, ktorú má tento biznis v rukách.
Ešte chvíľu zostane otázkou, či svetové impérium amerického establishmentu utrpelo alebo neutrpelo ranu zvolením Donalda Trumpa za prezidenta. Je však úplne jasné, že technologické kolieska v tomto obrovskom súkolesí, ktoré sami seba považujú za „záchrancov planéty“, počítali dopredu práve s podobnou možnosťou.
„Ak Google predstavuje budúcnosť internetu, tak by to malo vážne znepokojovať ľudí po celom svete. Nielen v Latinskej Amerike, Východnej a Juhovýchodnej Ázii, Indii, na Blízkom Východe, v subsaharskej Afrike, ale aj v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a, samozrejme, v Európe. Pretože pre všetky tieto regióny vlastne internet znamená aj prísľub alternatívy americkej kultúrnej, ekonomickej a vojenskej hegemónie,“ varuje Assange.
Ľudia ako Julian Assange, ktorí odhaľujú svetu zákulisie fungovania skrytých mocenských pák, by mali dostávať ocenenie. Namiesto toho – prečo asi – sú fakticky väznení a podrobujú ich nekonečným výsluchom.
Impérium však zostane impériom až do posledného dychu.
Najmä preto, že si stále tvrdohlavo myslí, že len ono môže spasiť svet.
Zdroj: thefreethoughtproject.com
Preklad: protiprud.sk
