Keď výborný nápad zlyhá hneď v zárodku na nekompetentnosti
25.09.2019
Keďže sa na Slovensku blížia voľby, začína sa to v politickom éteri doslova a do písmena hemžiť bombastickými nápadmi. Niektoré sú lepšie, iné horšie. Nad niektorými však človeku až zastáva rozum. Jeden z takýchto nápadov ma ale celkom príjemne prekvapil.
Európska únia má 7 inštitúcií a jednou z nich je aj Európsky parlament. Prevažná časť práce, zasadania výborov, politické dohody, ale aj rôzne sedenia so záujmovými skupinami sa odohrávajú v Bruseli. Plenárne zasadnutia, kde sa odsúhlasujú jednotlivé právne akty, prípadne volia alebo schvaľujú predstavitelia iných orgánov, agentúr a úradov, sa však uskutočňujú v Štrasburgu. To znamená, že každý mesiac sa celý parlament, nielen poslanci a ich asistenti, na týždeň presunie do Štrasburgu. Toto sťahovanie je náročné a aj vyčerpávajúce. Nehovoriac o obrovskom množstve papierov, ktoré je nutné presunúť. O ekologickej stope radšej tiež pomlčím.
Minulý týždeň ma zaujalo video europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej. Vysvetľovala svojim voličom, ako často a kto resp. čo všetko sa sťahuje každý mesiac do Štrasburgu, a ona sama sa dotkla mnohých nevýhod tohto sťahovania.
Buďme úprimní, toto naozaj nie je ani logické, ani múdre, ani ekologické. A nápad pani europoslankyne je viac než rozumný. Je skvelý!
Čakáte háčik? Áno, on tu jeden je. Celé to video bolo vynikajúce, iniciatíva výborná, problém, a to nie malý, však tkvie v europoslankyňou navrhovanom riešení. Áno, má pravdu v tom, že rozpočet schvaľuje Európsky parlament. Preto je prirodzené, že aj tú časť rozpočtu, ktorá je vyhradená na toto sťahovanie, schvaľuje práve táto inštitúcia Európskej únie. Pani europoslankyňa dala návrh, aby bola táto časť z rozpočtu vyškrtnutá a aby sa tým, že na to budú chýbať financie, zabránilo tomuto, ešte raz podotýkam, naozaj nezmyselnému sťahovaniu. Ona tento návrh dokonca predložila svojim kolegom, ktorí sa s týmto názorom vraj - podľa nej - stotožnili.
Osobne netuším, akých kolegov myslela. Ale trúfam si tvrdiť, že toto neprejde.
Ešte raz zopakujem, že táto iniciatíva sama o sebe nie je zlá, skôr je pozitívna. Problém je v navrhovanom riešení. Prečo?
Sídla jednotlivých inštitúcií a štyroch ďalších orgánov EÚ sú obsahom protokolu č. 6. V ňom sú ustanovené, kde jednotlivé inštitúcie sídlia. Je v ňom jediný článok a zrovna sídla parlamentu sú v písmene a) (linka 2). Z tohto článku je evidentné, že hlavné sídlo parlamentu je práve Štrasburg, lebo sa v hierarchii uvádza ako prvé. Áno, sídla. Európsky parlament má totiž tri sídla. Okrem horeuvedeného ale aj toho často skloňovaného v Bruseli, je tu ešte tretie sídlo v Luxemburgu, kde sa nachádza Generálny sekretariát.
Z medzinárodného práva vyplýva, že prílohy a protokoly sú súčasťou zmlúv. V prípade EÚ zakladajúcich zmlúv. Ak by teda niekto chcel meniť sídlo jednej z inštitúcií, musela by sa iniciatíva vyvinúť smerom k členským štátom. Tie totiž ako jediné môžu meniť obsah týchto zmlúv a teda aj ich protokolov. Osobne pochybujem o tom, že by sa kvôli tomuto jednému body k tomu členské štáty odhodlali. Netvrdím, že by o tom nemali diskutovať. Ale na takúto zmenu treba jednomyseľnosť. To znamená, že všetky členské štáty by museli hlasovať za túto zmenu. Dokonca, v niektorých prípadoch aj formou referenda, keďže zakladajúce zmluvy vyžadujú zmenu „podľa ústavných tradícií jednotlivých členských štátov“. Nie som toho názoru, že je to v momentálnom politickom rozpoložení a pri formovaní novej Komisie práve priorita a nemyslím si, že by sa našla politická vôľa preberať zrovna túto vec na najvyšších úrovniach členských štátov.
Na druhej strane, ak by sa našlo dostatok poslancov, ktorí by to považovali za dobrý nápad a hlasovali by za, mohla by sa stať jedna veľmi nemilá vec. Ak by totiž parlament neschválil peniaze na rozpočet pre sťahovanie, celkom určite by sa našiel subjekt, ktorý by to napadol na Súdnom dvore EÚ. V tejto chvíli si netrúfam povedať, kto by to mohol byť. Mohol by to byť aj členský štát, kde sa Štrasburg nachádza, prípadne aj ombudsman, alebo aj Európska rada, prípadne jej predseda, alebo Európska komisia, ktorá je strážkyňou zmlúv. Ale trúfam si napísať, čo by bol výrok súdu. Jednoznačne by konštatoval porušenie zakladajúcich zmlúv a to, že Európsky parlament išiel nad rámec zmluvy a nad tie právomoci, ktoré má. Toto nie je jeho kompetencia a konal by tak, ako by nesmel. Čiže celá iniciatíva by vlastne skončila takpovediac v koši. A to by bolo ešte možno aj dobre. Lebo tá horšia možnosť vyústenia tejto iniciatívy by bola tá, že Európsky parlament by musel za toto svoje pochybenie aj platiť. A tu sa nebavíme o malých čiastkach, keďže Súdny dvor si osvojil formuláciu „pokuty a penále“.
Lenže na facebooku sa objavilo video pani europoslankyne ešte aj inde:
Jeden bývalý kandidát na post europoslanca za stranu SMER - Rišo Eliáš rozobral jej video a vyargumentoval jednotlivé jeho časti a chyby, ktorých sa pani europoslankyňa dopustila. Tento článok nie je obhajobou strany SMER-SD. Ani kópiou statusu mladého politika. Je to ukážka toho, ako sa dvaja právnici zhodnú na stave vecí a majú rovnaký názor na znenie zmluvy. Je to ukážka toho, že by bolo možno dobré a osožné, pýtať si názor odborníkov. Takže status, odbornosť a vedomosti mladého právnika, ktorý sa otvorene hlási k sociálnym veciam (čo je dnes medzi mladými pomaly rarita), ma potešili.
Z čoho som po zhliadnutí oboch statusov skôr smutná, je suché konštatovanie toho, že ani volič nechce a nepreferuje odbornosť. Len by som na záver pripomenula, že za nekompetentnosť sa platí. Možno to tentokrát nezaplatíme z vlastného vrecka, ale hanba to bude riadna.
Judita Laššáková
Zdroj: InfoVojna
