Klamár, ale náš?
04.03.2019
Čo si budeme hovoriť, slovenskí mainstreamoví novinári si investigatívnu žurnalistiku predstavujú tak, že fanaticky spievajú pieseň toho, kto ich platí. A niektorí ani to nie,k profesionálnej spokojnosti im stačí, ak bez znalosti veci papagájujú, čo ich šéfovia či kolegovia z iných médií povedali, napísali, rozohrali...
Už niekoľko mesiacov je terčom posmechu mainstreamu (a ľudovej tvorivosti) pre svojurigoróznu prácu predseda NR SR Andrej Danko. Najprv ho obvinili, že vraj vo svojej práci použil málo zdrojov, no keď sa ukázalo, že tento argument je slabý, tak ho prebili tvrdením,že z kompilátu (zozbierané cudzie texty) spravil plagiát (neuviedol zdroj, z ktorého text prevzal). Čo čert (čítaj novinár) nechcel, po týchto informáciách vyšlo najavo, že niektorí inkviziční novinári, ktorí sa hrajú na vzdelancov, sami vysokú školu nemajú (Peter Schutz) a niektorí ( Monika Tódová) pozliepali svoju diplomovú prácu z novinových článkov. Tu a tam sa riešili aj diplomové práce iných slovenských politikov, no ani slovo o Marošovi Šefčovičovi, eurokomisárovi a kandidátovi na prezidenta Slovenskej republiky. Zatiaľ čo Andrej Danko sa stal doktorom práv na základe rozhodnutia odbornej komisie (možno slabej, možno unavenej, možno...), tak Maroš Šefčovič si, podľa dostupných faktov, titul JUDr. udelil sám!
Maroš Šefčovič vo svojom životopise uvádza, že v roku 1994 získal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave titul JUDr. po tom, čo ukončil štúdium na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO) v Moskve. No podľa vtedy účinného zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách bolo možné udeľovať absolventom zahraničných vysokých škôl nostrifikácie a súčasne aj priznávať titul JUDr. iba do 9. mája 1990 a Šefčovič dostal záverečné vysvedčenie o skončení MGIMO až 13. júna 1990! Nový zákon o vysokých školách č. 172/1990 Zb. nadobudol účinnosť 1. júla 1990 a dovoľoval už iba priznanie titulu Mgr. V prechodných ani záverečných ustanoveniach nového zákona nie je ani zmienka o tom, že by bolo možné priznať v medzičase titul JUDr.
Ak mu v roku 1994 Právnická fakulta UK v Bratislave nostrifikovala diplom a priznala titul doktor práv JUDr., urobila tak svojvoľne a protizákonne. Tento titul sa obnovil až zákonom č. 324/1996 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 172/1990 Zb. (§ 21 ods. 2 pís. d).
Maroš Šefčovič ‒ oficiálny kandidát na post prezidenta Slovenskej republiky a oficiálny zástupca Slovenska v Európskej únii (eurokomisár, ktorý má momentálne svoje portfólio dočasne pozastavené, ) podľa všetkých indícií klame o svojom doktorskom titule. Ak nie, mal by podať vysvetlenie. Prezidentské voľby budú stáť slovenských daňových poplatníkov cca 13. miliónov eur, ich opakovanie by bolo nielen položkou pre štátny rozpočet, ale aj hanbou pred celým svetom. Hoci, aj také tu už bolo.
U našich južných susedov musel v roku 2012 odstúpiť z funkcie maďarského prezidenta Pál Schmitt po 20 mesiacoch. Semmelweisova univerzita v Budapešti mu odobrala titul, lebo sa ukázalo, že svoju dizertačnú prácu opísal. Samozrejme, že sa mu z prezidentského kresla nechcelo, ale nátlak opozície, verejnosti a médií neustál. V Česku sa v roku 1996 prevalilo, že predseda ODA (Občianska demokratická aliancia) a poslanec Českej národnej rady JUDr. Jan Kalvoda, nezložil rigorózne skúšky a titul mu nepatrí. Z politiky odišiel. V roku 2011 nemecká europoslankyňa a súčasne aj podpredsedníčka Európskeho parlamentu Silvana Koch-Mehrinová odstúpila z verejných funkcií pre podozrenie z plagiátorstva v dizertačnej práci.
Naši politici, však, ako vieme, majú hrošiu kožu. Poslanec Ľuboš Blaha zverejní, že Igor Matovič priznal, že mu prácu napísala sestra jeho kamaráta na nejakej čudesnej dovolenke že nejde o jeho autorské dielo. A nič sa nedeje. Novinári čušia a Matovič sa správa ako nepoškvrnený inkvizítor. Práca súčasného prezidenta SR Andreja Kisku sa stratila. Aj jeho prihláška do KSČ. Napriek tomu je uctievaný ako anjel slušnosti a morálky. Vlastne už mainstream pomaličky, potichučky píše kúsok pravdy aj o ňom. Už sa to totiž môže. Svoju úlohu splnil, teraz bude nedotknuteľný niekto iný. Šefčovič alebo Čaputová, hlavne že má „kakaovou skvrnu amerického dolaru“. Ako vo filme Limonádový Joe, kde sa napokon kladný hrdina spolčí so záporným, lebo zistia, že sú súrodenci: „Padouch nebo hrdina, všichni jedna rodina!“
Slovenskí politici majú hrošiu kožu a slovenskí voliči krátku pamäť. Žiaľ.
Zuzana Lipová
Zdroj: InfoVojna
