Kňaz Anton Srholec dnes zomrel
07.01.2016 11:07
V nemocnici v Bratislave podľahol zákernej chorobe.
Dnes ráno zomrel vo veku 86 rokov kňaz Anton Srholec. Informoval o tom portál cas.sk. V bratislavskej nemocnici podľahol ťažkej chorobe. Úmrtie pre televíziu Markíza potvrdila rehoľná sestra Rita, u ktorej posledné mesiace žil.
Srholcovi približne pred rokom diagnostikovali nádor na pľúcach. V nemocnici podstupoval chemoterapiu a jeho stav sa spočiatku zlepšoval. Situácia sa ale obrátila. Rakovina sa mu rozšírila aj do kostí, kňaz sa už v lete 2015 rozhodol prestať bojovať.
Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929 v Skalici v chudobnej rodine maloroľníka. Podľa TASR ako jediný zo siedmich detí študoval na gymnáziu. Začal na saleziánskom gymnáziu v Šaštíne. V apríli 1950 ho tam zastihla celoštátna akcia komunistického režimu proti reholiam (akcia K –Kláštory). Spolu s ostanými spolužiakmi a kňazmi ich odviedli najskôr do sústreďovacieho kláštora v Podolínci, neskôr na Priehradu mládeže, čo bolo súčasťou vládnej snahy o ich prevýchovu. Akcia úspešná nebola, a tak študentov prepustili a mladý Srholec si tak mohol dokončiť maturitu. Keďže mu v tom čase nebolo umožnené študovať teológiu, pokúsil sa v apríli 1951 o ilegálny prechod štátnej hranice. Útek sa nepodaril, nakoľko bola rieka Morava rozvodnená. Pri návrate ho spolu s ostatnými zatkli.
Niekoľko mesiacov prežil vo vyšetrovacej väzbe v Leopoldove. Vo februári 1952 sa konal tajný proces s celou skupinou pred Štátnym súdom v Bratislave. Ten ho poslal na dvanásť rokov do väzenia. Vystriedal väznice v Ilave, Olomouci, v Prahe na Pankráci, až sa nakoniec ocitol v uránových baniach v Jáchymove. Pred fyzickým kolapsom ho zachránila v roku 1960 amnestia.
Vrátil sa k rodičom, no dlho si nemohol nájsť žiadne zamestnanie. Pracoval iba ako nekvalifikovaný robotník, pričom bol neustále pod drobnohľadom Štátnej bezpečnosti. V rokoch 1965-1968 pracoval v Ostrave vo Vítkoviciach pri vysokých peciach. Využil svoje jazykové znalosti, ktoré nadobudol ešte vo väzení a v krátkom čase si spravil štátne skúšky z anglického a nemeckého jazyka. To mu pomohlo získať miesto vo Výskumnom ústave hydinárskeho priemyslu. V roku 1969, v období tzv. Pražskej jari, dostal povolenie odísť na tri mesiace do Talianska. Pobyt si predĺžil na jeden rok, aby mohol dokončiť teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne.
Za kňaza ho vysvätil spolu s ďalšími študentmi pápež Pavol VI. dňa 17. mája 1970. Napriek začínajúcej normalizácii sa vrátil na Slovensko, pretože veril, že tu bude užitočnejší ako v zahraničí. Nemohol však pôsobiť v duchovnej službe. Zamestnal sa ako kostolník v Blumentálskom kostole v Bratislave a tamojší dekan (kanonik Ladislav Magyorossi) mu neskôr vybavil od štátnej správy povolenie vypomáhať i v kňazských činnostiach. V tej dobe oslovil tisíce mladých ľudí, čo nevyhovovalo vtedajšiemu režimu. Bol preradený do Perneka, Veľkého Zálužia a do Záhorskej Vsi. V roku 1985 mu nakoniec odobrali i štátny súhlas (za aktívnu účasť na slávnostiach na Velehrade, kde v júli 1985 na púti organizoval mládežnícky program) a mohol pracovať opäť len ako robotník a skladník. Najskôr to bolo v bratislavskej Ružinovskej nemocnici a neskôr v Doprastave v Bratislave, kde pôsobil až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1989.
Od roku 1992 sa Anton Srholec venuje bezdomovcom, pre ktorých zriadil v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice resocializačné centrum Resoty. Je to neštátne občianske združenie, ktoré žije zo sociálnych príspevkov bezdomovcov a z pomoci dobrodincov. Ako dôchodca je činný v Slovenskom helsinskom výbore (SHV) pre práva menšín v slovenskej sekcii Spoločnosti pre vedu a umenie a v Konfederácii politických väzňov. Je tiež členom Medzinárodného ekumenického združenia (IEF).
V júni 1999 mu Trnavská univerzita udelila titul Dr.h.c. za prácu v sociálnej sfére. V októbri 1999 dostal od viedenskej nadácie Communioet Progressio Cenu kardinála Königa ako ocenenie za prácu pre vieru a slobodu. V roku 2003 bol hlavným laureátom ocenenia Dar roka od Slovenskej humanitnej rady. Prezident SR Rudolf Schuster mu v roku 2003 prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy a v roku 2004 mu Ústredie slovenskej kresťanskej inteligencie udelilo Cyrilometodskú medailu.
Je autorom kníh: Svetlo z hlbín Jáchymovských lágrov (1996), Oceľové srdcia vy daná v samizdate, súboru úvah Experiment lásky (1989), Nová rodina v novom svete (1989) a Každodenné zamyslenia (1995) a Ako čerstvý chlieb (2008).
Zdroj: TASR
