Kniha, ktorá devalvovala Darwinov deň
13.03.2015 15:20
Foto: Intercollegiate Studies Institute
12. februára by mal Charles Darwin 206 rokov. Kým sekularisti usilujú o celosvetovú oslavu "Darwinovho dňa," my predstavíme nasledujúci výňatok z uznávanej knihy Johna G. Westa - Darwin Day in America (Darwinov deň v Amerike), ktorú dnes publikuje v aktualizovanom vydaní.
Ak by niekto pred rokom 2012 predpovedal, že Oxford University Press vydá knihu s titulom Mind and Cosmos: Why the Materialist Neo-Darwinian Conception of Nature Is Almost Certainly False (Myseľ a vesmír: Prečo je materialistická neodarwinovská koncepcia prírody takmer určite chybná), dalo by sa pochybovať o jeho duševnom zdraví, alebo aspoň o tom ako moc je zoznámený s aktuálnym diskurzom elitnej akademickej obce. Avšak Oxford skutočne vydal knihu a intelektuálne otrasy ešte len doznejú.
Autor knihy, filozof Thomas Nagel je dlhoročným profesorom na New York University a držiteľ mnohých ocenení a pôct, vrátane čestného doktorátu z Oxfordskej univerzity, štipendií z National Science Foundation a National Endowment for the Humanities, voľbou takých cnostných orgánov ako sú American Academy of Arts a Sciences and the American Philosophical Society. Dôkazom postavenia profesora Nagela je aj to, že jeho nesúhlas s Darwinovou teóriou bol vôbec zverejnený. Ale ani jeho postavenie nezabránilo priam záplave obťažovania a dokonca aj občasných diagnóz jeho vraj nastupujúcej senility.
Nestáva sa často, žeby kniha profesionálneho filozofa pritiahla toľko pozornosti – nechajme bokom iróniu – kultúrnych síl, koľko by aj mala. Mind and Cosmos bola ponížená v The Nation a Huffington Post, napadnutá poprednými akademikmi vrátane evolučného psychológa Stevena Pinkera na Harvarde a biológa Jerry Coyneho na University of Chicago, nazvaná "najviac opovrhovanou vedeckou knihou roka 2012" v londýnskom Guardiane, bránená v New Republic (kde bola Nagelova kritika rozprášená ako "darwinovi tmári" a "dav materialistov"), bolo o nej informované v príbehu v New York Times a bola na obálke Weekly Standard, ktorý vyobrazil chudáka profesora Nagela ako upáleného zaživa, obklopeného tajným spolkom démonicky vyzerajúcich mužov v kapucniach.
Nagel k sebe pritiahol neľúbosť pre chválu Darwinových skeptikov ako je matematik David Berlinski a zástancov inteligentného dizajnu ako je biochemik Michael Behe a filozofa vedy Stephena Meyera. Ako vysvetlil New York Times, mnoho Nagelových kolegov akademikov ho vníma negatívne "nielen pre špecifiká jeho argumentov, ale aj za to, čo vnímajú ako nebezpečné sympatie k inteligentnému dizajnu." Teraz odhaľujúci komentár: akademici, zvyčajne znudení všetkým od zdôvodnení vrážd novorodencov, po pohŕdanie pedofíliou, dospeli k záveru, že je "nebezpečné" aby mali prejav učenci, ktorí si myslia, že príroda predstavuje nejaký dôkaz inteligentného dizajnu.
Bohužiaľ pre Nagela, je pokiaľ ide o diskutovanie o tak pochybných myšlienkach, vnímaný ako sériový páchateľ. V roku 2009 zvolil knihu Signature in the Cell: DNA and the Evidence for Intelligent Design ako knihu roka pre Times Literary Supplement. Napísaná mojim kolegom Stephenom Meyerom z Discovery Institute (ktorého myšlienky sú diskutované v pôvodnom závere tejto knihy), Signature in the Cell spravila prípad z existencie digitálnych informácií zakódovaných v DNA pre účel v prírode. Potom, čo bol odsúdený jedným vedcom za Meyerovu knihu, Nagel sucho odporučil, že vedci by si mali "chytiť nos a pozerať sa do knihy", než ju zamietnu.
Zrejme nezaujatý z toho, že bol obvinený zo styku s nepriateľom, Nagel v knihe Mind and Cosmos trvá na tom, že "zástancovia inteligentného dizajnu si zaslúžia našu vďačnosť za výzvu vedeckého svetonázoru, ktorý vlastní niečo z vášne zosobnenej jeho prívržencami práve preto, že je to myšlienka, ktorá nás oslobodzuje od náboženstva." Nagel dodal, že si myslí, že svetonázor týchto antireligióznych materialistov "je zrelý na odstránenie" - zaujímavý komentár vzhľadom na to, že on sám ostáva tvrdohlavým ateistom.
Nagel nakoniec ponúkol jednoduchú, ale hlbokú námietku proti darwinizmu: "Evolučný naturalizmus poskytuje účet našich kapacít, ktoré narušujú ich spoľahlivosť a tým podkopáva sám seba." Inými slovami, ak sú naša myseľ a morálka proste iba náhodné produkty nejakého slepého procesu spracovania hmoty, ako je prirodzený výber pôsobiaci na náhodné genetické chyby, akú dôveru môžeme mať v neho, ako cestu k pravde?
Krátený preklad z:
http://www.intercollegiatereview.com/index.php/2015/02/11/darwin-day/
