Kočneriáda alebo Mata Hari v nohaviciach

22.10.2019

Marián Kočner je záhadná postava meniaca politické dejiny otrasmi vlád. Keby išlo len o jeden zásah, bola by to náhoda. Táto obskúrna postavička má však za sebou už dve zemetrasenia a aktuálne opäť otriasa situáciou na Slovensku a najmä vládnou koalíciou. Po tretíkrát v priebehu 20 rokov Slovensku hrozí vďaka nemu zásadný obrat vládnutia aj so zmenou vlády!

Faktom je, že vo všetkých troch prípadoch došlo k vzniku novej kľúčovej strany, k zmene vládnucej strany a k zmene premiéra. V dvoch prípadoch aj k voľbe hlavy štátu z nového politického subjektu, ktorý vznikol v zlomovom období (Schuster/SOP, Čaputová/PS). Toto už nemôže byť náhoda. V dvoch z troch ostatných slovenských wategate figuruje šéf finančnej skupiny PENTA Jaroslav Haščák.

Vďaka Kočnerovi padajú hlavy politikov, ministrov, premiéra, policajných riaditeľov, prokurátorov… Alchymista, ktorý u vplyvných ľudí vzbudzoval predstavu, že má kameň mudrcov, ktorým dokáže premieňať neúspech na úspech. Ten kameň ho nakoniec ťahá ku dnu a s ním aj tých, ktorý v mocenského alchymistu uverili.

Faktom je, že Kočner skôr pôsobí ako slovenská Mata-Hari. Pohyboval sa v prostredí, ktoré síce vedie k istým stranám a politikom, ale mohol, podobne ako známa špiónka, robiť pre „druhú stranu“. Z tej prvej iba zbieral, alebo posúval informácie. Mal aj svoju predĺženú volavku so ženskými zbraňami – Alenu Zs. Ťažko však uveriť, že toto niekto nevymyslel, že niekto tu 20 rokov pobehuje s informáciami, kufríkmi, nahrávkami a odskakuje si do šoubiznisu.

Riadenie chaosu

Ak si položíme otázku v koho prospech sa deje revolučná zmena… úvaha sa zrazu obracia o 180 stupňov ako to interpretujú médiá. Pokiaľ vidíme len Kočnera a jeho viditeľné kontakty, nikdy nepochopíme celú pravdu. 

Opäť  si požičiame príbeh Mata Hari. Aj ona pôsobila na rôznych exkluzívnych večierkoch, vytvorila si sieť kontaktov na vplyvných mužov…, aby ich posúvala druhej strane.  

Verejnosť zatiaľ ovplyvňuje len selektívny a načasovaný únik informácií, ktoré šíri prevažne Denník N. Ten finančne podporuje vplyvná skupina úspešných podnikateľov z ESETu. A mocenský prospech na konci dňa by mal mať politický subjekt tiež s výraznou podporou ESETu – Progresívne Slovensko.  Zatiaľ sa ukazuje rovnaký scenár ako v predošlých dvoch prípadoch: šokujúca udalosť – masívne protesty verejnosti – občianska iniciatíva – vznik nového subjektu, ktorý žiada totálnu zmenu – termín udalosti pred voľbami…

Aktuálne sa paralelne otvára stará v poradí druhá kauza Gorila. Niekto poslal médiám 39 hodinovú nahrávku rozhovorov prevažne šéfa PENTY s rôznymi politikmi z éry 2. Dzurindovej vlády. Zjavne ide o doplnenie paliva do ohňa rozhorčenia verejnosti. Následkom by  mala byť zmena vládnej koalície, nový politický subjekt na scéne (pre istotu hneď viac) uchopí moc, bude vo vláde (možno bude mať premiéra).

Hra sa skončila. Začína nová hra s novými kartami. V koho prospech? Čokoľvek pravdepodobné by sme uviedli, mainstream to označí za konšpiráciu. Preto prípad budeme sledovať a ak sa potvrdia naše indície, zverejníme ich. Faktom zatiaľ je, že aj v tejto hre hrá hlavnú postavu Marián Kočner. Scenár sa podobá na predchádzajúce divadlá, po ktorých predstavení došlo k zásadnému obratu.

Pripomeňme, že po kauze „Zachráňme Markízu“ sa isté skupiny dostali výhodne k privatizácii, že značná časť národného majetku sa ocitla v zahraničných rukách. V tejto hre sa zrodila aj ďalšia kauza – Gorila a tá sa pre verejnosť narodila s časovým oneskorením až šesť rokov, rovnako tesne pred voľbami. A práve sa spúšťa jej druhé dejstvo. Nové skutočnosti vraj pochádzajú z trezoru – koho iného – Mariána Kočnera!  Aby opäť došlo k zmene o 180°…

CHRONOLÓGIA organizovania „zmeny“

V roku 1998 došlo tesne pred voľbami ku kauze Zachráňme Markízu. Hoci tu Kočner figuroval ako „zlý chlapec“, ktorý chcel obsadiť obľúbenú televíziu, nakoniec toto umelo vyvolané ohrozenie demokracie pomohlo vymeniť „zlého“ nacionalistického Mečiara. Markíze nielen politicky, ale vraj aj finančne požehnal práve Mečiar. Pôvodným zámerom mala byť proslovenská súkromná televízia. Licenciu dostala spoločnosť so sídlom v Žiari na Hronom. Mečiarovo rodisko je Ladomerská vieska – menej ako kilometer od Žiaru…

Po kauze sa však obsah vysielania Markízy zmenil na striktne kritický k hodnotám vlastenectva a suverenity. V roku 1998 sa do parlamentu dostala nová strana Rudolfa Schustera SOP,  ktorá sa stala súčasťou prvej Dzurindovej (SDKÚ-DS) vlády. Schuster sa o rok na to stal prezidentom. Absolútny obrat o 180 stupňov. O štyri roky bol vo vláde s Dzurindom už aj riaditeľ televízie Pavol Rusko so svojou stranou na jedno použitie ANO, pretože SOP ako to už býva zvykom – po použití zanikla…

V tomto období došlo k masívnemu výpredaju slovenských strategických podnikov, prevažne do zahraničia. Toto obdobie, kde sa točili miliardy zrodilo mega korupčnú kauzu Gorila. V nej hrali prvé husle politici a nominanti SDKÚ, ANO a KDH. A dirigentom bola istá finančná skupina…

Kauza vyšla na povrch za zvláštnych okolností až v roku 2011, teda po 6 rokoch od jej vyvrcholenia pred voľbami 2012. Nešlo o obyčajné, ale o predčasné voľby. Ako v prvom prípade (kauza Markíza), aj tu kampaň sprevádzali protestné zhromaždenia „Spolu to dokážeme“. A dopad? Opäť zmena vládnutia o 180°. Ledva dvojročný pravicový zlepenec Radičovej vlády vymenil Smer-SD a dokonca vládol štyri roky sám! Kauza Gorila dodnes nie je vyšetrená. V tom čase sa zjavila na scéne ďalšia postava v hre – kanadský novinár Tom Nicholson. (pozn.: „spolu“ sa stalo nielen pojmom pre novú zmenu, nielen súčasťou politického marketingu, ale aj názvu koaličnej strany PS-SPOLU-občianska demokracia).

Priveľa náhod

Zhodou náhod aj tu bol Tom Nicholson v kontakte s osobou bývajúcou v byte, odkiaľ sa odpočúvalo (pozn.: prepisy rozhovorov tvoria spis Gorila). A stál za odhalením tejto kauzy, i keď podklady k nej mali v tej dobe aj Daniel Lipšic a Richard Sulík. Ten Lipšic, ktorý v ére diania kauzy Gorila pôsobil ako minister spravodlivosti a ktorý si zahral jednu z aktívnych úloh na protestoch proti kauze Gorila! V atmosfére verejného rozhorčenia masa ľudí neskúma opodstatnenosť hercov na tribúne, ale reaguje emotívne na výzvy organizátorov a rečníkov.

Nicholson bol zhodou náhod aj blízko ďalšej veľkej  záhadnej vražde exponovanej osoby – advokáta Ernesta Valka. Nicholson ho učil angličtinu a bol pravdepodobne poslednou osobou v deň vraždy, s ktorou Valko komunikoval. Paradoxne Valko bol zavraždený počas vlády tých, ktorí dnes chcú pád vlády po vražde novinára…  Pri vláde bola v čase vraždy (8.11.2010) koalícia SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-híd.  

Ďalší paradox a spoločný menovateľ: obvineného z vraždy Ernesta Valka zastupuje expolitik a advokát Daniel Lipšic. Ten bol mimochodom právnikom strán (SDKÚ-DS, KHD) prepojených na privatizačné kauzy… A ten istý Daniel Lipšic je dnes právnym zástupci rodičov po zavraždenom Jánovi Kuciakovi… Priveľa rovnakých postavičiek v podobných hrách.

Rovnaké scenáre

Nicholsona ako ďalší faktor doby predkauzovej spomíname preto, lebo jeho meno figuruje podľa rovnakého scenára aj pri treťom zvrate, kde si hlavnú úlohu spúšťača zahral zas Marián Kočner. Novinár sa opäť zviditeľnil pri protestoch Za slušné Slovensko (reakcia na vraždu novinára Kuciaka a jeho snúbenice) v takmer v rovnakom scenári. Už na druhý deň po objavení tiel (25.február 2018) predhodil protestujúcemu davu zaručenú taliansku stopu. Odtiaľ prepojenia na Úrad vlády a naratív ako hrom na zmenu: „mafiánsky štát“! Obľúbená floskula aj Andreja Kisku a súčasných nových opozičných strán. Opäť priveľa spoločných menovateľov.  A zhodou okolností, podobne ako pri Valkovi, aj s Kuciakom Nicholson komunikoval tesne pred vraždou… A tiež sa rýchlo vyparil. Vraj zatúžil po rodnej kanadskej divočine, lebo na tú slovenskú sa už nemohol pozerať…

Tak ako protesty iniciatívy Za slušné Slovensko (2018) mali povaliť vládu, Gorila protesty (2011), ktoré organizoval Peter Pčolinský (prepojenia na  Lipšica cez brata a matku) mali za cieľ oslabiť stranu Smer-SD. To isté sa deje do tretice. Kľúčovým faktorom zrazu nebola privatizačná mega korupcia vládnych strán prítomných v Radičovej vláde, ale „kola“ opozičného politika Fica v tajnom byte na Vazovovej…

Denník SME 30.decembra 2011 napísal, že aj Tom Nicholson má potvrdené informácie o tajnom byte, lebo sa kauze venoval… A opäť narážame na úzky okruh exponovaných ľudí. Nicholsonova exmanželka, Lucia Nicholsonová (SaS) otvorene hovorila o potrebe prevratu v tomto štáte. Prezident Kiska zas opakovane hecoval na prevzatie moci.

Faktom je, že kľúčové kauzy (1998, 2011, 2018), ktorých obsah a riadený únik informácií oprávnene poburuje verejnosť a oslabuje  jej dôveru v právny štát boli odistenou poistkou výbušnej situácie, ktorá mala pohnúť masy a dosiahnuť zmenu vlády. Vo všetkých troch prípadoch figuruje rovnaká kľúčová postava – Marián Kočner.

Pri prepuknutí staršej kauzy Gorila je dôležitejšia voľba generálneho prokurátora v parlamente, kde si premiérka Iveta Radičová vyžiadala pri tajnej voľbe značenie volebných lístkov. Aj v tomto prípade, podobne ako v kauze Gorila, sa už potvrdila korupcia, tentoraz údajného kupovania poslancov. A kto mal byť pri tom a komunikovať so Sulíkom? Áno, opäť Marián K. A nahrávky z jeho telefonátu s prokurátorom Trnkom potvrdzujú miliónovú korupciu poslancov vtedajšej koalície, z ktorých mnohí sa pretransformovali na úplne „nových“ politikov. (viď graf vyššie)

Zámer? Generálny prokurátor, na ktorého by bol ťah na bránku… Vidíme, že do poslednej veľkej hry o slovenské  tróny okrem Kočnera a nového faktora (médiá) vstupuje na scénu aj tretí (mimovládny) sektor. Len pripomeňme, že zoskupenie mimovládnych organizácií a iniciatív významne pomohlo už v roku 1998 k povaleniu vlády. Milan Šimečka verejne povedal, že George Soros je jeho priateľ, ktorý pomáhal  svojimi peniazmi mimovládnym organizáciám poraziť (premiéra) Mečiara. „Bez jeho peňazí by sme to možno nedokázali“, uviedol.

Nemimovládny tretí sektor

Občiansky sektor sa tiež chopil organizovania protestov „Za slušné Slovensko“. Na podnet Nadácie zastavme korupciu došlo k prevereniu pôsobenia prokurátora a zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie Ladislava Tichého, ktorý po nátlaku rezignoval. Aj v tomto prípade dôvodom bola jeho komunikácia s obvineným Mariánom Kočnerom. Podstatné sú fakty o pozadí riadenia protestov, ktoré začal zverejňovať jeden z členov iniciatívy Za slušné Slovensko, organizátor protestov v Piešťanoch, Roman Mancel.

Z informácií vyplýva, že cieľom riadiť protesty a brzdiť okamžité predčasné voľby mali lektori – „facilitátori“ z mimovládnej organizácie PDCS, dcéry americkej matky.

Dôvod mohol byť len ten, že na scéne ešte neboli etablované tie pravé, vybrané politické subjekty, ktoré by mali prevziať moc na Slovensku. Progresívne Slovensko bolo len v plienkach občianskeho združenia, ktoré viedol nevýrazný Ivan Štefunko a Andrej Kiska bol ešte v úrade prezidenta…

Úloha teda bola: podkurovať, ale nespáliť. Aj tu, podobne ako v  roku 1998 zohral tretí sektor svoju rolu. Pôvodná politická  jednoaktovka z prvej „Kočnergate“ kauzy (Markíza) sa pri kauze Gorila rozšírila o druhé dejstvo s ďalšou postavou – novinárom (médiá). V aktuálne stále živej kauze vraždy novinára opätovne na scénu nastupuje ďalšia posila, ktorá pomáha zmeniť/uchopiť moc –  tretí sektor, organizujúci protesty Za slušné Slovensko a likvidujúci prokurátorov, policajných riaditeľov  a iné vplyvné osoby. V kauzách s Kočnerom sa vystriedali tri vlády, množstvo rôznych politických subjektov, politikov a iných exponovaných a verejne činných osôb. Niektorí z pôsobenia káuz dnes bez hanby žiadajú rezignácie, výmeny a zmeny a ohlasujú novú politickú zmenu vládnutia.

Jedna anomália

Faktograf však našiel jednu anomáliu. Momentálne je aktívna len jedna relevantná strana na politickej scéne, ktorá nefiguruje ani v jednej z troch mega deštrukčných kauzách „zmeny“ – Slovenská národná strana (SNS). Paradoxne však zaplatila najväčšie  dane – v roku 1998 vypadla z vlády a v roku 2012 po predčasných voľbách vypadla aj z parlamentu. Stále je v hre o konzervatívnu líniu vládnutia, preto nielen voči Smeru-SD, ale aj voči SNS smeruje antipropaganda médií a tretieho sektora. Všetko, čo bráni pri uchopení moci novými figúrkami musí z cesty nabok. Pomaly sa nám črtajú motívy. Tie sú dôležitejšie ako postavičky, ktoré svoju hru odohrali. Odporúčame divákovi, aby si položil otázku: Qui bono – v koho prospech a kto túto hru napísal a kto ju režíruje? Zatiaľ sú istí len herci. Pripomeňme si pamätný výrok Haščáka, ktorý reaguje na ministra Malchárka: „Volič o ničom nič nevie, volič je hovno…“ 

V troch doterajších kľúčových a historicky zlomových (posledná sa zatiaľ len chystá) spoločensko-politických kauzách, ktoré zásadne zmenili Slovensko a priniesli prevratné zmeny vo vládnutí figuruje Marián Kočner. Náhoda alebo nehoda?

Kto stvoril Kočnera?

Preto kladieme kardiálnu otázku, kto alebo čo vyrobilo Kočnera a s akým úmyslom? Hlavu chobotnice kontaktov na najdôležitejších ľudí v spoločnosti? Lebo Kočner-lobista, čo poťahuje nitky, Kočner-macher nespadol z jahody. Bol to proces, dlhý proces prenikania a naberania sily, prepájania, dokazovania vplyvu, získavania a manipulácie s informáciami.  Odpoveď je – médiá. Najmä bulvárne. Spoločenské podujatia, fotečky s „celebritami“, plesy, bály… „smotánkovanie“ a ukazovanie sa: Pozrite kto som, s kým som, všade som… Odtiaľ bol len krôčik k ďalším odkazom, už menej viditeľným: O všetkých všetko viem…

Kočner nebol boss, napriek tomu, že mal prachy, vplyv, moc… Bol len dôležitým kolieskom súkolia na ešte mocnejších, skutočných šéfov šéfov – „capo di tutti capi“, ktorí sa neukazujú na verejnosti, ale kde ukážu prstom, tadiaľ sa budú hýbať veci aj udalosti. Kočner žil donedávna dva životy: denný a nočný. Médiá zásobovali hladných pojedačov pikošiek, fotečiek a celebritiek jeho nočným životom. Teraz sa karta obrátila a tie isté médiá, ktoré ho vyrobili, dnes sú zhrozené nad jeho dennou činnosťou…

Slováci si nevedia vládnuť?

Čo sa stalo, stalo sa, aj keď Kočnerove fakty treba zriediť tak desaťnásobne. Dôležité je pochopiť, kam nás chce opozícia a mediálne stranícko-oligarchické denníky dostať. Hovorí sa tomu manipulácia verejnej mienky a robí sa to interpretovaním príbehu.

Národ sa musí spojiť a odmietnuť šírenie liberálneho naratívu, že Slováci nie sú schopní vytvoriť a normálne spravovať štát. Táto kočneriáda je útokom na identitu Slovenska a národa. Je len mozaikou celku, kde záujmové kruhy šíria skepsu a zhnusenie nad našou vlastnou zvrchovanosťou: Že 1. Slovenská republika bola klérofašistická, že zločinecký režim už máme v génoch; že druhá Slovenská republika (1993) vznikla nie z vôle ľudu, ale politikov (Klausa-Mečiara); 3. že po vzniku Slovenskej republiky tón určoval zločinecký „mečiarizmus“, ktorý nastolil mafiánsky režim (únos Kováča ml.); 4. že slovenská politika je skazená, prehnitá a prepletená mafiánskymi praktikami… ergo, mali by sme sa všetci hanbiť a zvoliť v najbližších voľbách „novú zmenu“… a odovzdať moc kompletne do cudzích  rúk.

Volebný program PS-Spolu už tieto globalistické východiská obsahuje. Faktom je, že tento scenár ešte neskončil. Buďte v strehu a sledujte nás ďalej!

autor: Radoslav Hlavoš

Zdroj: faktograf.online