Kolíková: Ústavný súd nemá čo vysvetľovať, čo je Ústava
08.12.2020 17:46
Ministerka spravodlivosti Kolíková tvrdí, že ústavný súd má právomoc posudzovať súlad zákonov s ústavou, nie však súlad ústavných zákonov s ústavou.
„To, čo ústavodarca chce urobiť, je iba prízvukovať to, čo v ústave je – že naozaj tú právomoc nemá,“ povedala ministerka pre Aktuality.sk.
Ministerka sa zamýšľa nad tým, kto má väčšie právomoci, či ústavný súd a jeho sudcovia, ktorí sú na dvanásť rokov menovaní prezidentom, alebo poslanci, zástupcovia ľudu, ktorých funkčné obdobie trvá štyri roky. Tvrdí, že „ten, kto tú legitimitu má, je ľud, to znamená parlament.“
Kolíková je otvorená debate o tejto téme, avšak tá si vyžaduje čas. „V tomto momente si je treba povedať, že toto je status quo,“ hovorí ministerka odvolávajúc sa na to, že potrebná debata k téme sa legitímne už dlhší čas viedla. Ministerka spravodlivosti zároveň pripomína, že pre ňu je dôležité mať od prvého januára novú súdnu mapu a Najvyšší správny súd.
Vypočujte si celý podcast:
Združenie sudcov Slovenska označilo vládnu reformu súdnictva za politicky účelovú
Návrh reformy súdnej mapy preukazuje znaky politicky motivovanej účelovosti. Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska (ZSS) to uvádza v stanovisku k návrhu reformy z dielne ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí). Stavovská organizácia sudcov jej vyčíta, že nerešpektuje závery Komisie Rady Európy pre efektívnu justíciu (CEPEJ) a nenavrhuje zmeny súdnej mapy až po zistení dát z projektu Váženia prípadov.
Návrh je podľa stavovskej organizácie experimentom, ktorého dôsledky môžu viesť k zhoršeniu a deformácii výkonu súdnictva. "V návrhu absentuje aktuálna relevantná faktografia vychádzajúca z hĺbkovej analýzy jednoznačne požadovanej odporúčaním CEPEJ, čo predstavuje jej zásadný a neodstrániteľný nedostatok," spresňuje ZSS.
Tvrdenie, že odvolacie súdy v Košiciach a Bratislave, a tiež takzvané rozdrobené súdy čelia vysokému tlaku a riziku korupčného prostredia, je podľa združenia neakceptovateľné. "Ide o dehonestujúce tvrdenie, ktorého verejné uvádzanie znamená vyslovenie kolektívnej viny všetkých sudcov v uvedených obvodoch," dodáva stavovská organizácia.
Združenie nesúhlasí ani s tým, aby boli na každom súde minimálne traja sudcovia špecializovaní na rovnakú agendu. "Pre náhodný výber je totiž zrejme postačujúce aj obligatórne určenie minimálne dvoch sudcov, čo obsahovo zodpovedá aj Odporúčaniu Benátskej komisie z roku 2010," argumentuje.
Nezodpovedané sú podľa ZSS aj otázky premiestňovania sudcov a odborného aparátu, existencia detašovaných pracovísk, umiestnenie mestských súdov v Bratislave a Košiciach. Taktiež financovanie reformy, či návrh, aby agendu obchodného registra riešil len jeden súd.
Hlavnými cieľmi reformy súdnej mapy sú špecializácia sudcov na hlavné agendy a zlepšenie kvality rozhodnutí súdov. Reforma počíta aj s reorganizáciou súdov, dotknúť sa má najmä súdov prvého i druhého stupňa. Zo všeobecného súdnictva sa má tiež vyčleniť správna agenda. Reformné kroky by mali podľa ministerky spravodlivosti viesť aj k zníženiu korupčných väzieb v súdnictve.
Zdroj: hlavnydennik.sk / InfoVojna
