Kollár: Slovensko patrí na Západ, má ukotvenie v EÚ, ale nevidím dôvod, prečo by nemal ktorýkoľvek politik lietať do Ruska

21.06.2020
Do toho, v akej európskej frakcii je Sme rodina, nebude Kollárovi „kecať“ žiadny partner, vyhlásil šéf parlamentu.

Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár zdôraznil, že je výsostne jeho záležitosťou, akých má zahranično-politických partnerov. Reagoval tým na výhrady časti vládnej koalície, ktoré sa objavili pri skladaní vlády po voľbách. Ako šéf parlamentu by akceptoval pozvanie do Moskvy. Podľa neho je dôležité, „či sa tam podkladáte, robíte onucu alebo tam idete ako hrdý zástupca Slovenskej republiky“.

Kollár spolu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou a premiérom Igorom Matovičom (OĽaNO) v máji tohto roku podpísali deklaráciu, ktorou sa prihlásili k pokračovaniu proeurópskeho smerovania Slovenska a k plneniu záväzkov vyplývajúcich z členstva v Severoatlantickej aliancii (NATO). Na otázku, či nenastane niečo podobné ako v minulosti, keď prezident Andrej Kiska vystupoval v jeden deň v Európskom parlamente a šéf parlamentu Andrej Danko (SNS) v Moskve v Štátnej dume, odpovedal, že sa to môže stať.



„Na tom nie je nič zlé, keď jeden predstaviteľ je v Moskve a druhý v Bruseli. Čo je na tom zlé, že jeden je v Amerike a druhý v Číne? Dôležité je, aby zahraničná politika bola jasná. Ide o to, akým spôsobom vystupujete v ruskej Dume alebo, akým spôsobom vystupujete v Bruseli. To neznamená, že keď vystupujete v Bruseli, budem vám tlieskať, ak pôjdete proti záujmom tohto štátu,“ povedal Kollár. Podľa neho je úplný nezmysel, aby niekto chodil do Moskvy a „pochleboval tam“. Zdôraznil, že Slovensko patrí na Západ, má ukotvenie v Európskej únii (EÚ) a v euroatlantických štruktúrach. Nevidí však dôvod, prečo by ktorýkoľvek predstaviteľ SR nemal letieť do Moskvy.



„Samozrejme. Prečo by som tam nemal ísť?“ reagoval na otázku, či by išiel ako šéf parlamentu do Moskvy na pozvanie ruského partnera. Neurobil by tak v prípade, ak by pozvanie prišlo od predstaviteľa, ktorý je na sankčnom zozname EÚ.



Pokiaľ ide o pochybnosti o zahranično-politickej orientácii Sme rodina, tie po voľbách vyslovila podpredsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. „To, v akej frakcii som, je výsostne, výsostne záležitosť hnutia Sme rodina a žiadny partner mi do toho kecať nebude. Všetci to vedia a rešpektujú to, lebo to musia rešpektovať. Nikto mi do toho nebude hovoriť, v akej frakcii v Európskom parlamente som. Keby tá frakcia bola nelegálna, nech ju zažalujú a rozpustia,“ povedal Kollár. Dodal, že jemu tiež môže prekážať, keď sú jeho vládni partneri v liberálnych zoskupeniach. „Ale ani by ma nenapadlo ich na to upozorňovať,“ doplnil.



V roku 2019 Sme rodina podpísala vstup do hnutia Európa národov a slobody, ktorého ktorého spoluzakladateľom je šéf protiimigračnej talianskej strany Liga Severu Matteo Salvini. Na európskej úrovni spolupracuje Kollárovo hnutie tiež s krajne pravicovým francúzskym Národným frontom Marine Le Penovej.

Zdroj: noviny.sk

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch