KONFLIKT S TURECKOM: Rusko hovorí o práve na vojenskú reakciu

27.11.2015
Hovorca Kremľa opakovane potvrdil, že Putina informovali o Erdoganovej žiadosti o schôdzku aj o jeho pokusoch o telefonické spojenie.

Hovorca Kremľa opakovane potvrdil, že Putina informovali o Erdoganovej žiadosti o schôdzku aj o jeho pokusoch o telefonické spojenie.

Moskva/Sofia 27. novembra (TASR) - Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes oznámil, že Moskva pozastaví bezvízový režim s Tureckom v reakcii na zostrelenie ruského stíhacieho bombardéra v turecko-sýrskom pohraničí.

Predseda Štátnej dumy Sergej Naryškin dnes zase varoval, že Rusko má v tejto súvislosti právo aj na vojenskú odpoveď, informovala agentúra Reuters. 

Minister Lavrov sa dnes v Moskve stretol so sýrskym rezortným partnerom Walídom Mualimom. Pri tejto príležitosti oznámil, že Rusko s platnosťou od 1. januára 2016 pozastaví bezvízový styk s Tureckom.

Lavrov tiež vyjadril pochybnosti nad tým, či chce Ankara skutočne bojovať proti terorizmu, alebo to len deklaruje. Turecko podľa neho nie je ochotné zdieľať informácie o svojich občanoch podozrivých z terorizmu.

Naryškin dnes počas návštevy Rumunska označil zostrelenie lietadla za "úmyselnú vraždu" ruských vojakov, ktorá podľa neho musí byť potrestaná. 

"Poznáme tých, ktorí to urobili, a tí musia byť súdení. Popri tom bude nepochybne nasledovať reakcia ruskej strany, avšak v súlade s medzinárodným právom. A Rusko má okrem toho právo na vojenskú odpoveď," vyhlásil Naryškin. 

Moskva už podľa neho vyčlenila dodatočné vojenské zdroje určené na posilnenie bezpečnosti ruských bojových lietadiel. 

Šéf dolnej komory ruského parlamentu pricestoval na návštevu Rumunska, členskej krajiny EÚ, napriek tomu, že sa nachádza na sankčnom zozname Únie v súvislosti s ruskou anexiou Krymu. Rumunsko svoje rozhodnutie vpustiť ho na svoje územie obhajovalo tým, že pricestoval na medzinárodnú konferenciu, na ktorú sa sankcie nevzťahujú, uviedla agentúra AP. 

Putin sa nechce stretnúť s Erdoganom pre neochotu Turecka

Ruský prezident Vladimir Putin zatiaľ nereagoval na návrhy tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana na stretnutie či telefonický rozhovor, pretože Ankara sa odmieta ospravedlniť za zostrelenie ruského stíhacieho bombardéra. Uviedol to dnes Putinov poradca pre zahraničnú politiku Dmitrij Ušakov.

Erdogan vo štvrtok informoval, že Putinovi navrhol, aby sa stretli na budúci pondelok v Paríži počas vrcholnej konferencie o klíme. Odpoveď na svoj návrh však zatiaľ nedostal. Uviedol tiež, že v utorok, keď došlo k zostreleniu ruského lietadla, sa s Putinom pokúšal telefonicky spojiť, rozhovor sa však neuskutočnil.

Hovorca Kremľa opakovane potvrdil, že Putina informovali o Erdoganovej žiadosti o schôdzku aj o jeho pokusoch o telefonické spojenie.

Ušakov dnes uviedol, že Erdoganov návrh na stretnutie v Paríži budú Putinovi tlmočiť neskôr, ale ešte dnes. Dodal, že v Paríži sa Putin stretne s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, aby s ním diskutoval o konflikte v Sýrii a napätí vo vzťahoch medzi Izraelom a Palestínčanmi. Naplánovaná je už aj schôdzka s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorá bude venovaná Sýrii a Ukrajine.

Postoj Moskvy k Erdoganovým návrhom Ušakov vysvetlil tým, že Rusko vidí "neochotu tureckej strany prísť s elementárnym ospravedlnením".

Erdogan už totiž vyhlásil, že Turecko sa nebude ospravedlňovať za incident s ruským lietadlom. Podľa neho sa majú "ospravedlniť tí, ktorí narušili náš vzdušný priestor". Dodal, že tureckí vojaci "len plnili svoje povinnosti, ktoré spočívajú v tom, že museli reagovať na narušenie" vzdušného priestoru.

Turecko pozastavilo nálety voči Islamskému štátu v Sýrii

Turecká armáda pozastavila lety nad Sýriou, ktoré podniká v rámci vojenskej kampane koaličných síl voči extrémistickej organizácie Islamský štát (IS). Informovali o tom dnes turecké noviny Hürriyet s odvolaním sa na bližšie nešpecifikované diplomatické zdroje.

Rozhodnutie o dočasnom zastavení náletov má podľa denníka zabrániť incidentu, akým bolo utorkové zostrelenie ruského stíhacieho bombardéra v turecko-sýrskom pohraničí.

Diplomatické zdroje uviedli, že Turecko prerušilo nálety v koordinácii s Ruskom, ktoré taktiež pozastavilo svoje letecké operácie v Sýrii v blízkosti tureckých hraníc. Obe strany sa údajne zaviazali k maximálnej opatrnosti, aby zabránili opakovaniu podobných incidentov, pokým sa nepodarí znovu otvoriť komunikačné kanály, ktoré by mali prispieť k zmierneniu súčasného napätia. 

Tureckí a ruskí vojenskí predstavitelia podľa Hürriyetu viedli prvé diskusie o celej záležitosti už deň po zostrelení lietadla. Stalo sa tak z iniciatívy náčelníka generálneho štábu tureckej armády, ktorý pozval vojenských pridelencov z ruskej ambasády, aby im tlmočil informácie o okolnostiach zostrelenia lietadla. O veci však doposiaľ nehovorili vysokopostavení politickí predstavitelia oboch krajín. 

Šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu navrhol svojmu rezortnému partnerovi Sergejovi Lavrovovi, aby sa stretli pri príležitosti medzinárodnej konferencie, ktorá sa bude konať 3. a 4. decembra v Belehrade. Ruská strana však podľa novín Hürriyet stretnutie zatiaľ nepotvrdila.

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch