„Kontakty medzi Ruskom a USA prebiehajú diskrétne,“ vyhlásil námestník šéfa ruského rezortu diplomacie Sergej Rjabkov

25.01.2026 12:00
Zástupca ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Rjabkov poukázal na diskrétnu povahu kontaktov medzi predstaviteľmi USA a Ruska.

Pracovné kontakty medzi Ruskom a USA o citlivých otázkach sa naďalej uskutočňujú diskrétne v Moskve a Washingtone. Povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov pre agentúru TASS.

„To znamená, že spolu so zameraním na expertnú úroveň našich výmen došlo, ak chcete, k návratu k normálu. V tom zmysle, že tento druh pracovných kontaktov sa uskutočňuje v hlavných mestách, teda vo Washingtone a Moskve,“ povedal diplomat.

Poznamenal, že informácie o týchto kontaktoch sa nezverejňujú „v záujme zabezpečenia správneho pozadia a atmosféry“ okolo procesu. Zároveň ruské ministerstvo zahraničných vecí hľadá spôsoby, ako informovať verejnosť o výsledkoch, respektíve ich neúspešnosti, týchto kontaktov dodatočne.

„Vo všeobecnosti diplomatické misie vo Washingtone aj v Moskve fungujú hladko. Nemáme situácie, kedy by sme sa, ako sa hovorí, technologicky nedokázali spojiť. Hovory sa prijímajú, na e-maily sa odpovedá. To však nevyváži nedostatok vecnej odpovede na niektoré dôležité otázky,“ dodal Rjabkov.


Zdroj: sk.news-front.sutass.ru

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Roman Abramovič a David Arachamija ako zástupcovia ruských a ukrajinských oligarchov takmer dohodli koniec vojny na Ukrajine v apríli 2022. Podľa ruského analytika má kyjevská junta za úlohu čakať na 70 miliárd eur z Európskej únie určených na pokračovanie vojny. Nedostatok vojakov na fronte núti Ukrajinu meniť aj mediálnu stratégiu. Tradičné vojnové spravodajstvo čoraz častejšie nahrádzajú zábery z útokov bezpilotných lietadiel na strategické ciele v Rusku

VIDEO: Daniel Landa o svojej tvorbe, koncertoch a živote ako svietiacej iskre, národe a vlastenectve, Keltoch, Germánoch a Slovanoch ako prirodzenom kultúrnom dedičstve, ale aj o mýtoch a vízii kráľa Karola IV., ktorý vnímal Prahu ako Nový Jeruzalem a duchovné centrum budúcej Európy, Vyšehrade ako vstupnej bráne do českej metropoly, stave súčasného ľudského vedomia ako príčine civilizačného úpadku, potrebe ľudí inšpirovať a čerpaní dobrej energie na porazenie zla