Koronavírus rozkladá Európsku úniu. Ani schválenie pomoci neutíšilo Španielsko s Talianskom
12.04.2020 09:35
Šéfovia financií schválili 500 miliárd eur pomoci, spory v Európskej únii to neutíšilo. Najhlasnejšie sa sťažujú ťažko postihnuté krajiny južného krídla Únie. Hovoria dokonca o rozpade celej únie, píše Jiří Sládek v článku uverejnenom na serveri idnes.cz.
Po dvoch týždňoch maratónskej diskusie je nakoniec dohoda na svete. Ministri financií eurozóny sľúbili, že členské krajiny ťažko postihnuté koronavírusovou krízou dostanú 500 miliárd eur k oživeniu ekonomík.
Podľa šéfa francúzskych financií Bruna Le Maira tak vraj ministri dospeli k "excelentnej dohode v bezprecedentnom rozsahu". S tým súhlasil aj šéf euroskupiny Mário Centeno.
"Táto dohoda obsahuje rozsiahle a ambiciózne plány, ktoré by ešte nedávno neboli možné," vyhlásil Centeno, podľa ktorého teraz reaguje EÚ oveľa lepšie ako v časoch finančnej krízy pred viac ako desiatimi rokmi.
Ako vždy hlboké rozpoltenie
Mnohí európski politici sa ale netaja pochybnosťami. Schválených 500 miliárd eur určite nie je bezvýznamná suma. Navyše pomôže aj Európska centrálna banka, ktorá nakúpi dlhopisy za 750 miliárd eur. Napriek tomu prevláda v Európe rozladenie.
Nejasne formulovaný text spoločného vyhlásenia podporil len už skôr navrhnuté stimuly. A hlboké priekopy neporozumenia medzi južnými a severnými členskými štátmi EÚ sa nijako nezmenšili.
Španielsko a Taliansko, spolu s ďalšími štátmi, ktoré platia eurom, chceli obnovu ekonomík financovať vydaním európskych koronavirových dlhopisov. Tými sa mala spoločne financovať opatrenia v čase vrcholiacej nákazy a rovnako tak následné oživenie postihnutých ekonomík. Toho sa však Madrid a Rím nedočkali. Únia tak zostáva rozdelená. Bohatý a sporivý sever nenachádza reč s chudobnejším a zadlženým juhom.
Európska dvadsaťsedmička sa ťažko potkýna koronavírusovou krízou. Zostáva rovnako rozpoltená, ako bola (vtedy ešte väčšia o Britániu) v čase migračnej krízy či predchádzajúcej finančnej a dlhovej krízy.
Naprieč Európou sa šíria obavy a podozrievavosť. Mnohí európski diplomati pripúšťajú, že reakcia Bruselu prišla neskoro. A spoločná európska solidarita bola prvou obeťou krízy. Najhlasnejšie sa sťažujú ťažko postihnuté krajiny južného krídla Únie. Hovoria dokonca o rozpade celej Európskej únie.
Najväčšia kríza od vojny
Podľa talianskeho premiéra Giuseppe Conteho postavil koronavírus Európu pred najväčšiu kríze od druhej svetovej vojny. "EÚ sa musí tej výzve postaviť čelom, inak hrozí, že celý projekt zlyhá," varoval Conte. Podobne sa vyjadril aj jeho španielsky kolega Pedro Sánchez, podľa ktorého je EÚ v nebezpečenstve.
Varovné pritom je, že obaja stoja včele ľavicových vlád, ktoré patria k najviac proeurópskym v celej Únii.
Nákaza novým vírusom ale všetko zmenila. Španielsko aj Taliansko sú v Európe nepostihnutejšie. Obe krajiny zdieľajú pocit, že pre nich mohol urobiť zvyšok dvadsaťsedmičky viac. Trebárs v prvých týždňoch šíriacej sa nákazy Taliani márne žiadali Francúzsko či Nemecko o zdravotnícke vybavenie a ďalšiu pomoc.
Každá krajina sledovala svoje záujmy. Tomu sa dá možno rozumieť, ale dáva to nelichotivé vysvedčenie o európskej súdržnosti. Pár týždňov krízy tak prinieslo zjednotenej Európe väčšie škody ako predtým celé zástupy euroskeptikov.
Leyenová všetko len zhoršuje
Krízu samozrejme tiež len prehlbuje oneskorené a chaotické počínanie šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Tá najskôr kritizovala členské krajiny za zatváranie hraníc. Teraz sa im pre zmenu pokúšala vnútiť "cestovnú mapu", ako rušiť súčasné obmedzenia.
V dobe stále pribúdajúceho počtu obetí ju členskej krajiny tvrdo odmietli, zostalo len rozladenie z neužitočnej debaty.
Lídri EÚ majú šancu vecami pohnúť už za dva týždne. Šéf Európskej rady Charles Michel zvolal na 23. apríla ďalšiu videokonferenciu lídrov únijných krajín, ktorá by mala riešiť obnovu ekonomík po koronavírusovej kríze.
Zdroj: konzervativnyweb.sk
Článok súvisiaci s tematikou:
