Krajiny sveta sa rozchádzajú v kľúčových klimatických otázkach. Mladí ľudia musia ďalej vyvíjať tlak na ochranu klímy, vyzýva Merkelová

09.11.2021
Delegáti z celého sveta sa snažia v Glasgowe dospieť k dohode o tom, ako naplniť ciele parížskej klimatickej dohody o obmedzení nárastu globálnych teplôt o maximálne 1,5 – 2 °C.

Odchádzajúca nemecká kancelárka Angela Merkelová považuje protesty mladých ľudí žiadajúcich väčšiu ambicióznosť pri ochrane klímy za oprávnené.

"Glasgow už priniesol nejaké výsledky, ale z pohľadu mladých ľudí je to oprávnene stále príliš pomalé," povedala Merkelová v rozhovore, ktorý v nedeľu večer, pred začiatkom záverečnej fázy klimatickej konferencie OSN konanej v škótskej metropole, odvysielala televízia Deutsche Welle.

Medzinárodné spoločenstvo už podľa nej urobilo pre ochranu klímy veľa, no správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy "sú čoraz varovnejšie a čoraz hrozivejšie". Mladí ľudia musia preto vyvíjať tlak "a my musíme byť rýchlejší", zdôraznila Merkelová.

Zmena musí nastať ešte v tomto desaťročí. "Musíme sa opäť riadiť hodnoteniami vedcov, to znamená udržať globálne otepľovanie veľmi blízko úrovni 1,5 stupňa Celzia," povedala kancelárka.

Klimatická konferencia OSN v Glasgowe sa koná od 31. októbra do 12. novembra. Od pondelka vstupuje do svojej druhej, rozhodujúcej fázy. Viacerí ministri a predsedovia vlád odcestovali v pondelok do Škótska s cieľom dať impulzy rokovaniam zástupcov približne 200 zúčastnených štátov, uviedla agentúra DPA.

Krajiny sveta sa stále rozchádzajú v kľúčových klimatických otázkach

Klimatická konferencia OSN v škótskom Glasgowe (COP26) vstúpila v pondelok do svojho záverečného týždňa. Krajiny sveta sa však ešte stále nedohodli na kľúčových otázkach, ako sú globálne tempo znižovania emisií či výška pomoci štátom najviac postihnutým dôsledkami otepľovania, informovala agentúra AFP.

Prvý týždeň konferencie sprevádzali široko medializované vyhlásenia hostiteľskej krajiny summitu Británie o ukončení odlesňovania a postupnom odklone od využívania uhlia. Ťažiskové rokovania COP26 však podľa expertov od začiatku podujatia, ktoré prebieha od 1. do 12. novembra, sotva pokročili.

Delegáti z celého sveta sa snažia v Glasgowe dospieť k dohode o tom, ako naplniť ciele parížskej klimatickej dohody o obmedzení nárastu globálnych teplôt o maximálne 1,5 – 2 °C.

Mnohé zo súvisiacich kľúčových problémov zostávajú podľa AFP aj na úvod posledného týždňa konferencie nevyriešené. Medzi takéto sporné otázky patrí navýšenie záväzkov jednotlivých krajín pri zvyšovaní emisií, poskytnutie ročného príspevku vo výške 100 miliárd dolárov rozvojovým krajinám a dohodnutie spoločných pravidiel pre obchodovanie s emisiami.

"Všetky štáty postupujú nekompromisne," komentoval pre AFP prebiehajúce rokovania COP26 expert na klimatické právo a politiku Stephen Leonard.

EÚ chce podľa neho presadiť čo najvyššie záväzky v oblasti znižovania emisií. Africké krajiny zase žiadajú, aby dostali čo najviac financií na vyrovnanie sa s dôsledkami zmeny klímy. Austrália a Japonsko presadzujú pravidlá, ktoré by čo najmenej obmedzili obchodovanie s uhlíkovými emisiami.

Počas prvého týždňa dlhoočakávanej medzinárodnej konferencie, ktorá sa z dôvodu pandémie covidu koná s ročným oneskorením, sa približne 100 štátov zaviazalo k zníženiu emisií metánu o minimálne 30 percent do roku 2030. Dôležité bolo aj oznámenie Indie, štvrtého najväčšieho producenta skleníkových plynov, že chce do roku 2070 dosiahnuť tzv. uhlíkovú neutralitu.

Svetoví lídri sa tiež v Glasgowe zaviazali, že do roku 2030 zastavia odlesňovanie planéty. EÚ prisľúbila, že dá počas piatich rokov na záchranu lesov vo svete miliardu eur.

Desiatky štátov sa okrem toho na COP26 pripojili k iniciatíve na postupný odklon od využívania uhlia. Medzi signatármi však chýbali krajiny ako Čína, India, USA či Austrália, ktoré uhlie vo veľkom využívajú alebo exportujú.

"Pri niektorých z týchto oznámení bije do očí nedostatok detailov. Tieto oznámenia by nemali odviesť pozornosť od naliehavej úlohy, ktorou je navýšenie záväzkov jednotlivých krajín pri znižovaní emisií do roku 2030," uviedla Tracy Cartyová, šéfka medzinárodnej humanitárne organizácie Oxfam.

OSN koncom minulého týždňa uviedla, že pri súčasnom tempe porastú globálne emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 13,7 percenta. Aby bolo možné obmedziť nárast teplôt na maximálne 1,5 °C, mal by sa, naopak, v priebehu tohto desaťročia objem emisií znížiť o zhruba 45 percent, píše agentúra AFP.

Obama: Väčšina krajín zlyhala v súvislosti s klimatickými prísľubmi

Väčšina krajín zlyhala v dodržaní sľubov, ku ktorým sa zaviazala v parížskej klimatickej dohode z roku 2015. Na klimatickej konferencii OSN v škótskom Glasgowe (COP26) to v pondelok počas svojho vystúpenia vyhlásil bývalý americký prezident Barack Obama. Exprezident zároveň dodal, že svet musí zintenzívniť svoje záväzky týkajúce sa znižovania emisií a spolupracovať na obmedzení globálneho nárastu teploty. Správu priniesla agentúra AFP.

"Neurobili sme ani zďaleka dosť na riešenie tejto (klimatickej) krízy," povedal Obama delegátom v Glasgowe. "Budeme musieť urobiť viac a to, či sa tak stane alebo nie, bude vo veľkej miere závisieť od vás," dodal.

AFP pripomenula, že po šiestich rokoch od uzavretia Parížskej dohody, ktorej cieľom je obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 až dva stupne Celzia, sa emisie skleníkových plynov naďalej zvyšujú. Podľa vedcov z projektu Global Carbon Project sú emisie oxidu uhličitého opäť na úrovni, na ktorej boli pred pandémiou. Obama v tejto súvislosti poukázal na to, že Čína a Rusko k riešeniu klimatických zmien pristupujú vlažne.

"Svet prechádza momentom, keď medzinárodná spolupráca upadá. Na riešenie klimatických otázok potrebujeme vyspelé ekonomiky, ako sú USA a EÚ. Je však obzvlášť odrádzajúce vidieť, že vedúci predstavitelia dvoch najväčších svetových producentov emisií – Číny a Ruska – odmietli čo i len účasť na COP26," povedal exprezident USA.

Barack Obama tiež pripustil, že "časť pokroku sa zastavila", keď sa jeho nástupca v úrade Donald Trump rozhodol jednostranne odstúpiť od parížskej klimatickej dohody. Súčasný prezident Joe Biden sa k dohode opäť pripojil. USA sú najväčším znečisťovateľom v histórii. Podľa Obamu sú však opäť na ceste dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

Zdroj: hnonline.sk / sme.sk / trend.sk

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch