Krajniak: Rozsudok Súdneho dvora je rozsudkom o naivnej, nerealistickej európskej politike Fica
06.09.2017
BRATISLAVA 6. septembra (WebNoviny.sk) – Rozsudok Súdneho dvora EÚ, ktorý v stredu zamietol žalobu SR a Maďarska proti rozhodnutiu o kvótach, je podľa poslanca za hnutie Sme rodina Milana Krajniaka rozsudkom o naivnej, nerealistickej európskej politike premiéra Roberta Fica.
LISABONSKÁ ZMLUVA
„Nemecko a Francúzsko si odteraz môžu so Slovenskom robiť čo uznajú za vhodné. Z politického hľadiska sa Slovensko, bohužiaľ, stalo kolóniou,“ povedal Krajniak s tým, že Slovensko podľa neho nemá v takejto kľúčovej otázke, ako sú kvóty, právo veta.
Poslanec dodal, že keď sa pred desiatimi rokmi prijímala Lisabonská zmluva v parlamente, tak varoval, že jej prijatím Slovensko stratí svoju suverenitu a bude môcť byť kedykoľvek prehlasované. „Dnes platíme cenu za takúto naivnú, nerealistickú európsku politiku, ktorú realizoval Robert Fico,“ uviedol. Podľa neho „Lisabonská zmluva bola podvodom na menších štátoch“.
JADRO EÚ
Podľa Krajniaka s rovnakým zápalom nám premiér „káže o jadre EÚ“. „Vstup do jadra EÚ nás bude veľa stáť. Čoho sa budú musieť slovenskí občania vzdať, len aby premiér sedel v Bruseli v jadre? Jadro EÚ je premiérov megapodvod na voličoch. V jadre bude môcť iba sedieť a ticho šúchať nohami,“ uviedol s tým, že Slováci už zaplatili za to, že sme v schengene aj za euro.
Za krajiny, ktoré sú v „prvej lige“ považuje Krajniak Dánsko aj Švédsko, a tie podľa neho nepotrebujú robiť takú politiku, akú robí Fico. „Do prvej ligy patria a nemajú ani len euro, ktoré my dávno máme,“ uviedol a dodal, že kým Visegrádska štvorka (V4) ťahala za jeden povraz, Slovensko malo silnejšie slovo. Dnes podľa opozičného poslanca robí Fico zo Slovenska stredoeurópskeho zradcu.
Fico rešpektuje rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ale naďalej odmieta povinné kvóty utečencov
Slovensko plne rešpektuje rozsudok Súdneho dvora EÚ, ktorý dnes zamietol žalobu SR aj Maďarska proti rozhodnutiu o kvótach, vyhlásil na tlačovej besede premiér Robert Fico. Súdny dvor svojím rozhodnutím povedal, že má iný právny názor ako Slovensko.
SLOVENSKU NEHROZIA ŽIADNE POSTIHY
Išlo podľa neho o tzv. nelegislatívny akt a rada mohla postupovať pri rozhodnutí o kvótach tak, ako sa rozhodla, teda, že nebolo potrebné konzultovať to s európskym parlamentom, prijať to na úrovni rady a že nebolo potrebné jednomyseľné rozhodnutie, vysvetlil premiér.
Zdôraznil, že na základe stredajšieho rozhodnutia súdu nám nehrozia žiadne postihy. Ide o konečné rozhodnutie, nie je možne podať opravný prostriedok.
Fico ďalej vyhlásil, že na politickom postoji ku kvótam a migrantom sa nič nemení a Slovensko naďalej odmieta systém povinných kvót. Solidarita by mala byť vyjadrená inak ako povinným prijímaním migrantov, konštatoval.
Premiér Fico ešte dodal, že je evidentné, že spôsob prijímania rozhodnutí, tak ako sa to udialo v septembri 2015 na rade ministrov vnútra, bol politicky veľmi nesprávne a vyoral hlbokú brázdu medzi členskými štátmi únie. Verí, že pri prijímaní vážnych citlivých rozhodnutí týkajúcich sa migrácie sa tento mechanizmus už nikdy nepoužije.
BRUSEL ODSÚHLASIL KVÓTY V SEPTEMBRI 2015
Tému otvorili ministri aj stredajšom rokovaní vlády, keďže sa to netýka iba jedného ministerstva.
„Naše podanie na súd bolo využitie nášho legitímneho práva, je to legitímny nástroj. Využili sme ho, pretože sme potrebovali využiť všetky nástroje, ktoré k dispozícii máme. My sme žiadali o preskúmanie toho, či to rozhodnutie Rady je legitímne. Súd potvrdil, že je legitímne,“ povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.
Slovensko namietalo proti tomu, že o povinnej relokácii migrantov rozhodli ministri vnútra a spravodlivosti, a nie Európska rada, teda premiéri a prezidenti. Rada ministrov EÚ kvóty odsúhlasila v septembri 2015, Slovensko žalobu podalo začiatkom decembra toho roku.
Lajčák pripomenul, že platnosť smernice sa končí tento mesiac a na Slovensku je proti kvótam na migrantov konsenzus naprieč celým politickým spektrom a aj medzi obyvateľstvom. O ďalších krokoch musí podľa šéfa slovenskej diplomacie rozhodnúť vláda, keďže tá rozhodla aj o podaní žaloby. Ako dodal, je pre neho nepredstaviteľné, aby Slovensko verdikt súdu nerešpektovalo.
SLOVENSKO CHCE BYŤ SOLIDÁRNE
Minister vnútra Robert Kaliňák zdôraznil, že realita ukázala, že systém povinných kvót nefunguje. Nie je to funkčná forma solidarity medzi európskymi krajinami.
Náš postoj, teda tvrdé stráženie vonkajších hraníc, sa ukázal ako správny, dodal. Formy efektívnej solidarity, ktoré navrhlo a realizovalo Slovensko sa ukázali ako dobré a funkčné. Naopak, po dvoch rokoch účinnosti systému povinných kvót je prerozdelených len približne 16 percent migrantov, uviedol.
Premiér v tejto súvislosti uviedol, že rozhodnutie o kvótach platí do 26. septembra. Žiadne nové riešenie na vysporiadanie sa s problémom prijaté nebolo. Podľa Fica sa Európska únia musí na niečom dohodnúť. Slovensko chce byť solidárne, ale nikto nás nemôže nútiť robiť veci, o ktorých si myslíme, že sú nesprávne a nefungujú, vyhlási Fico.
„Sme pripravení prejaviť takú solidaritu, akú nám umožňuje náš štátny rozpočet a technické možnosti,“ vyhlásil. Slovensko ponúklo peniaze na vonkajšiu ochranu hraníc, a tiež ľudí a techniku. To je aj podľa ministra vnútra Kaliňáka najefektívnejší spôsob boja s nelegálnou migráciou. Za najväčší kameň úrazu označil návratovú politiku.
KVÓTY SA NENAPĹŇAJÚ
Podľa ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD) Brusel v súvislosti s povinnými kvótami neuspel, pretože sa prakticky nenapĺňajú ani v tých krajinách, ktoré nepodali žalobu. Podobne sa vyjadril i minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD).
„Európska komisia a celá Európska únia budú musieť vymyslieť iný mechanizmus, aby vyriešili problém migrantov, ktorý určite nie je taký veľký, ako bol pred dvoma rokmi, keď sme tu cítili ten tlak. Vtedy bola aj podaná tá žaloba a myslím si, že EK nájde cestu, aby vyriešila tento problém,“ povedal Žiga.
Proti povinným kvótam vystupovali v roku 2015 krajiny Visegrádskej štvorky, Poľsko však 22. septembra 2015 za povinné kvóty zahlasovalo. Proti ale bolo aj Rumunsko a Fínsko sa zdržalo. Premiér Robert Fico ohlásil žalobu 2. decembra 2015.
Zdroj: SITA
