Kyber Armageddon je mýtus

24.03.2015
V ostatných rokoch mainstreamové spravodajstvo sprostredkovalo litánie scenárov kybernetických súdnych dní, menom zdanlivo dôveryhodných verejných činiteľov. Náznaky konca časov, ktoré vyrážali dych. Látka pre hollywoodskych scenáristov. Avšak nedávne vyhlásenie Americkej spravodajskej komunity pôsobí na toto všetko ako vedro ľadovej vody.

Foto: CounterPunch

V ostatných rokoch mainstreamové spravodajstvo sprostredkovalo litánie scenárov kybernetických súdnych dní, menom zdanlivo dôveryhodných verejných činiteľov. Náznaky konca časov, ktoré vyrážali dych. Látka pre hollywoodskych scenáristov. Avšak nedávne vyhlásenie Americkej spravodajskej komunity pôsobí na toto všetko ako vedro ľadovej vody. Áno Virgínia, ukazuje sa, že všetky reči o kybernetickom Armageddone boli hromadou žvástov. Prepracovaná propagandistická kampaň, ktorá slúži ako zámienka pre obetovanie našich občianskych slobôd a prostriedok pre more peňazí určených do obranného priemyslu.

Pri pohľade naspäť na množstvo desivých historiek to môžeme iba ťažko prehliadnuť. Napríklad koncom roka 2012 minister obrany Leon Panetta varoval pred "cyber-Pearl Harborom." Bývalý veliteľ Bieleho domu pre kyber bezpečnosť Paul B. Kurtz takisto hovoril o hrozbe, ktorú nazval ako "cyber Katrina." Bývalý riaditeľ NSA Mike McConnell tvrdil, že skutočná kybernetická vojna prebieha a pokarhal verejnosť, "či budeme čakať na kybernetický ekvivalent zrútenia Svetového obchodného centra?" Ďalší riaditeľ NSA, Keith Alexander, opísal kybernetické útoky ako základ "najväčšieho presunu bohatstva v dejinách." A nakoniec, časopis Vanity Fair zverejnil hyperbolický článok nazvaný "Vyhlásenie kybernetickej vojny", v ktorom sa útok NSA Stuxnetu proti iránskym jadrovým zariadeniam pre obohacovanie uránom prirovnáva ku kyber "Hirošime."

Napriek tomu zasadnutie Worldwide Threat Assessment of the U.S. intelligence community v roku 2015 nedávno vyslovene pripustilo Senátnemu výboru pre ozbrojené služby, že riziko "kybernetického Armageddonu" je v najlepšom prípade "vzdialené". Inými slovami, je úplne v poriadku ignorovať hyperbolické hrozby "Kultu kybernetickej vojny". Napriek tomu, čo nám bolo povedané, cisár je nahý.

To, čoho bola spoločnosť svedkom je pojem, ktorý poznáme z public relations ako infláciu hrozby. Je to nástroj šírenia správ, ktorý je založený na ľudských emóciach. Tvárou v tvár zlovestným proroctvám smerom od dôveryhodných štátnych zamestnancov priemerný človek iba málokedy zváži pravdepodobnosť postranných úmyslov, alebo vykoná formálne kvantitatívne prehodnotenie rizík. Väčšina ľudí iba mlčky prijíma autoritu rečníkov – vďaka tomu, že väčšina z nich sú, alebo boli vysoko postavení úradníci – a prijíma aj tie najhoršie možné scenáre v ich predkladanej podobe.

Americká verejnosť zažila infláciu hrozby v roku 1950, keď americké vedenie omdlievalo nad imaginárnym raketovým ohrozením zo strany ZSSR. Videli sme ju ešte raz pred inváziou do Iraku, keď prezident Bush hovoril o jadrovej "dymiacej zbrani, ktorá by mohla prísť v podobe hríba." A po prečítaní rôznych kybernetických metafor, popísaných vyššie, je ťažké nerozpoznať odtlačky prstov inflácie hrozby priamo v akcii.

Cieľom inflácie ohrozenia je vyburcovať úzkosť, rozdúchať hlboký pocit obáv, takže je verejnosť citlivá k marketingovým hrám vychádzajúcich z obranného priemyslu. Štúdie vykonané akreditovanými psychológmi dokazujú, že úzkostliví ľudia budú chcieť byť v bezpečí viac, než aby neskôr ľutovali, že tak nespravili. V zápale údajnej krízy si úzkostliví ľudia nie sú nevyhnutne vedomí riešenia tak dlho, kým nie je prezentované opatrenie na nápravu; nezaujímajú sa moc o konečné náklady, alebo občianske slobody, ktorých sa vzdajú. Sú ochotní zaplatiť aj veľmi vysokú cenu, len aby sa cítili v bezpečí.

Preto americké spravodajské služby vytvorili globálne väzenie a preto sa podieľajú na programoch podvratnej činnosti, ktoré pokrývajú celé odvetvie hospodárstva. V prejavoch pre verejnosť naši vodcovia ospravedlňujú masový dohľad v zmysle ochrany americkej verejnosti pred teroristami. V rozhovore medzi sebou spravodajskí dôstojníci nazývajú užívateľov iPhonov ako "zombíkov", ktorí si platia za svoje vlastné sledovanie. Tento ostrý kontrast podčiarkuje vhľad poskytnutý whistleblowerom Snowdenom v otvorenom liste Brazílii. V skutočnosti nám Snowden povedal, že "Tieto programy nikdy neboli o terorizme: sú o ekonomickej špionáži, sociálnej kontrole a diplomatickej manipulácii. Sú o moci."

Tento proces kapitalizácie šikovne vyrobených emocionálnych reakcií bol nazývaný sekuritizácia a kladie ekonomické a politické imperatívy korporátnych záujmov pred naše vlastné. Údajná existenčná hrozba, akou je kybernetický Armageddon pravdepodobne ospravedlní akékoľvek náklady v urputných bojoch krízy mentality. A to je presne to, na čo silné skupiny vsádzajú.

Ale len preto, že existuje niekoľko typov poistenia, to ešte neznamená, že spotrebitelia by mali ísť von a kúpiť ich všetky. Obozretní kupujúci nebudú platiť akúkoľvek cenu za to, že budú v bezpečí, ale kupujú si svoje pokrytie strategicky. Existujú ceny, ktoré jasne mysliaci ľudia platiť nebudú. Niečo čo treba mať na pamäti, keď sa objaví vo verejnej debate termín "národná bezpečnosť".

Preklad z:

http://www.counterpunch.org/2015/03/23/cyber-armageddon-is-a-myth/

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch