Lavrov: EÚ rozširuje svoj vplyv prostredníctvom ultimát

19.02.2018 10:30
Rusko by podľa svojho šéfa diplomacie privítalo, keby sa EÚ i jednotlivé štáty vrátili ku koncepcii spoločnej Európy od Atlantiku po Ural.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tvrdí, že Európska únia rozširuje svoj vplyv na základe ultimáta „Buď s Európou, alebo s Ruskom“. Uviedol to v rozhovore pre srbskú tlačovú agentúru BETA, keď komentoval požiadavky EÚ voči Srbsku týkajúce sa uznania Kosova.

Šéf ruskej diplomacie vyhlásil, že EÚ žiada od kandidátskych štátov, aby sa pridali k spoločnej zahraničnej obrannej politike EÚ. Podľa Lavrova však ide práve o prejav tej filozofie a mentality, ktoré prispievajú k rastu napätia v Európe a ktorými sa riadia tí, čo rozširovali NATO a postavili krajiny Európy a Ukrajinu pred voľbu 'Buď so Západom, alebo s Ruskom.

„Je to veľmi zlý prístup,“ vyhlásil Lavrov. Súčasne vyjadril ľútosť, že sa tento prístup používa v rámci Východného partnerstva - programu EÚ vytvoreného svojho času pre šesť postsovietskych krajín.

Lavrov vyhlásil, že Rusko by privítalo, keby sa EÚ i jednotlivé štáty vrátili ku koncepcii spoločnej Európy od Atlantiku po Ural, s ktorou svojho času prišiel francúzsky prezident Charles de Gaulle. Pripomenul súčasne, že Rusko hovorí o Európe od Lisabonu po Vladivostok a dodal, že nedávno sa potvrdila aktuálnosť tejto filozofie.

Spresnil, že podľa jeho informácií bol na rokovaniach o budúcej koaličnej vláde v Nemecku zahrnutý do programového vyhlásenia aj bod o nutnosti napredovať v realizácii návrhu na vytvorenie spoločného ekonomického priestoru od Atlantického po Tichý oceán.

Poukázal v tejto súvislosti na už existujúce - i keď len pracovné - kontakty medzi Európskou komisiou a Eurázijskou ekonomickou komisiou.

Pripomenul, že donedávna sa Brusel snažil takýmto kontaktom vyhýbať. Lavrov však uviedol, že spomínané kontakty sú perspektívne aj v dlhodobom časovom horizonte.

V rozhovore pre BETA, ktorý monitorovala agentúra RIA Novosti, Lavrov súčasne vyhlásil, že Ruská federácia nevidí žiadne riziká v súvislosti s prípadným vstupom krajín balkánskeho regiónu do EÚ.

Oficiálnym kandidátom na členstvo v EÚ sú v súčasnosti Albánsko, Čierna Hora, Macedónsko, Srbsko a Turecko. Rokovania o pristúpení k EÚ sa začali s tromi z nich: s Tureckom (v roku 2005), Čiernou Horou (v roku 2012) a so Srbskom (v roku 2014).

Zdroj: aktuality.sk

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch