Lekcia zo streľby v Charlie Hebdo

13.03.2015

Foto: monaxle

Od streľby v redakcii Charlie Hebdo v Paríži uplynul už viac ako mesiac. Ako by sme mali chápať tento hrozný masaker? Že ak urážate menšinu, potom po by vás mohlo ísť niekoľko jedincov z tejto skupiny? Alebo je to snáď ešte horšie, ako sa niektorí z nás domnievajú a v ohrození je sloboda prejavu?

Demonštrácie po celom Francúzsku sa konali údajne na obranu slobody prejavu. Ako mnoho pisateľov zdôraznilo, demonštrácie v Paríži sa zúčastnili svetoví lídri – mierne povedané – nevidiaci slobodu prejavu tak podstatnú v ich vlastných krajinách. Jedným z tých, ktorí streľbu prežili bol Laurent Léger a ten kritizoval pokrytectvo západných vlád, ktoré predstierajú, že sa postavili za slobodu prejavu. V skutočnosti sa Francúzsko chopilo príležitosti, aby zakročilo proti "nenávistným prejavom".

Ale prítomnosť svetových lídrov je aj napriek sfalšovaným záznamom pochopiteľná; zúčastnili sa demonštrácie, ktorou vyjadrili svoj súcit, a to je úplne v poriadku.

Avšak aspekt "slobody prejavu" ma znepokojuje. Je to pokus vytrhnúť túto streľbu z jej politického kontextu, popísať ako príbeh dvoch mladých moslimov, ktorí videli karikatúru a boli tak rozčúlení, že sa rozhodli zabiť jedenásť ľudí.

Skutočnosťou je, že títo dvaja teroristi sa nestarali o slobodu prejavu (alebo jej nedostatok) vo Francúzsku. Boli radikalizovaní zasahovaním západu pod vedením USA v moslimskom svete a vo svojej frustrácii nad nekonečným zabíjaním, ktoré sa tam deje, sa rozhodli pomstiť. V ich očiach, bol Charlie Hebdo perfektne logický cieľ, pretože sa stal symbolom výsmechu moslimom.

Správa, ktorú páchatelia chceli zanechať je jasná: ak budete pokračovať v útokoch na nás, potom za to budete platiť. Po dlhú, dlhú dobu bol Západ schopný vykonávať bombardovania, invázie a okupácie, viacero štátnych prevratov a cielené zabíjanie v iných častiach sveta, a to bez obáv z odvetných útokov doma. Tak teraz už nie.

Obmedzenie streľby v Charlie Hebdo na otázku slobody prejavu je výhodné, pretože nám umožňuje ignorovať utrpenie spôsobené západným intervencionalizmom, ktorý nakoniec viedol k oživeniu džihádu. Masakry a streľby páchané moslimami, podobné ako tie, ktoré sme videli vo Francúzsku, sú dnes na dennom poriadku v krajinách, ktoré boli "požehnané" západnými intervenciami. Hoci islamistické skupiny vykonávajú len príležitostné teroristické útoky v USA a Európe, najviac ich obetí sa nachádza na Strednom východe – a väčšinu obetí tvoria moslimovia. Toto je "nový Blízky východ", ktorý si neokonzervatívci z Bushovej administratívy predstavovali, keď pracovali na vojne v Iraku.

Ale to nie je jediný dôvod, pre môj skepticizmus voči stádu "musíme sa postaviť za slobodu prejavu". Aj keď ide o právo, ktoré treba brániť, je dôležité aby sme tak činili bez toho, aby sme boli pokrytci. Charlie Hebdo zosmiešňoval islamské postavy a keď bol kritizovaný a bolo mu vyhrážané za to čo robí, urobil z toho otázku nevycúvania. Miesto toho pokračoval zverejnením týchto karikatúr, na ktoré má plné právo. Aj keď sa to môže zdať obdivuhodné, alebo dokonca hrdinské, časopis nie vždy stál na týchto základoch.

V roku 2008 bol Charlie Hebdo kritizovaný za zosmiešňovanie Judaizmu. Aj keď časopis stál za slobodou prejavu, ak išlo o to zosmiešňovať Islam, v tomto prípade bol karikaturista rázne požiadaný svojim editorom Philippe Valom aby sa ospravedlnil. Keď Siné odmietol, Val ho vyhodil. Sinému bolo taktiež vyhrážané smrťou na webových stránkach prevádzkovaných Jewish Defence League (Židovskou obrannou ligou). Tu je jasne vidieť dvojaký meter Charlie Hebdo, a nejde o jediný prípad.

Krátený preklad z:

http://www.counterpunch.org/2015/02/19/lessons-from-the-charlie-hebdo-shootings/