Lex Harabin, Lex Lipšic & schizofrénia Matovičovej vlády: Sudcovia Harabin a Radačovský o politickom ovládnutí Generálnej prokuratúry
10.05.2020
Harabin: Ťažká schizofrénia Matoviča, Sulíka a Kollára v priamom prenose
Keď pred parlamentnými voľbami som ako sudca Najvyššieho súdu ohlásil, že budem kandidovať do parlamentu ako líder strany Vlasť, parlament takmer jednohlasne prijal zákon s názvom lex Harabin. Tento zákon prijatý kvôli jednej osobe ustanovoval, že sudca ktorý bude kandidovať do parlamentu automaticky stratí mandát sudcu. Dôvod mal byť ten, aby sa nepolitizovala justícia. Návrh do parlamentu predložil právny expert SaS Alojz Baránik. Pre jeho právne nedostatky ho musela vetovať prezidentka. Na druhy pokus už v parlamente prešiel. Hlasovali zaň všetky politické strany, s výnimkou ĽSNS ktorá sa zdržala.
Politici zo všetkých strán vtedy argumentovali tým, že chcú zabrániť, aby sa politizovala justícia.
Kvôli Harabinovi nakoniec teda prijali zákon, aby sudca nemohol byť poslancom.
Dnes sme svedkami neuveriteľného obratu, hlavne u poslancov vládnych strán OĽaNO, Sme rodina, a SaS, ktorí vyjadrujú spokojnosť s návrhom, aby sa politik Lipšic stal generálnym prokurátorom. Keďže generálnym prokurátorom sa môže stať iba prokurátor s praxou, títo politici dokonca uvažujú, že kvôli nemu príjmu zákon lex Lipšic, ktorý by umožnil aj neprokurátorovi Lipšicovi stať sa generálnym prokurátorom.
Toto svedči o neuveriteľnom pokrytectve politikov, ktorí raz idu prijímať zákon lex Harabin, aby sa sudca Harabin nemohol stať poslancom s argumentom že nechcú politizovať justíciu a pol roka na to sú schopný navrhovať zákon lex Lipšic, aby sa vyše dvadsaťročný mimoriadne aktívny politik a funkcionár KDH a NOVA Lipšic mohol stať generálnym prokurátorom.
Pritom všetky koaličné strany pred voľbami v straníckych programoch rezolútne presviedčali občanov, že kardinálne im ide o odpolitizovanie aj trestnej justície.
Zákon o prokuratúre č. 153/2001, ( § 7 ods. 3) hovorí, že za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor, ktorý dosiahol vek 40 rokov, ak s vymenovaním súhlasí a ak aspoň desať rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej 5 rokov funkciu prokurátora alebo sudcu. Lipšic tieto podmienky nespĺňa, navyše je stále vo výkone podmienečného trestu za zabitie chodca.
Kvôli Lipšicovi chcú prijať zákon, aby politik mohol byť prokurátorom.
JUDr. Miroslav Radačovský: Boj o prokuratúru
Dovoľte mi, aby som Vám laickým jednoduchým spôsobom vysvetlil, prečo každá politická garnitúra, opakujem každá politická garnitúra má neskonalý záujem o prokuratúru.
Môžeme si položiť jednoduchú otázku. Veď predsa prokurátor nikoho nemôže zobrať do väzby, do väzby môže zobrať len súd. Prokurátor nikoho nemôže uznať vinným, nemôže mu uložiť trest, jednoducho nikoho nemôže poslať do väzenia. On to môže len navrhovať a o všetkom rozhodne súd.
V konaní pred súdom má prokurátor rovnaké postavenie ako obžalovaný, ako advokát. Ba dokonca obžalovaný vzhľadom na zásadu favor defensionis má viac práv ako prokurátor. Prečo teda taký boj o prokuratúru? Je to z jednoduchého dôvodu. Len prokurátor totiž môže rozhodnúť, kto bude a kto nebude treste stíhaný a koho postavíme alebo nepostavíme pred súd.
Pokiaľ sa rozhodne niekho postaviť pred súd, to by ešte nebolo to najhoršie, pretože v konečnom dôsledku opätovne súd rozhodne o vine alebo nevine a o prípadnom treste. Zaujímavejšie je to v prípade, pokiaľ sa prokurátor rozhodne, že niekoho trestne stíhať nebude alebo že trestné stíhanie voči niekomu zastaví. V takomto prípade už nemá možnosť súd vo veci konať a to je podľa môjho názoru hlavný dôvod, prečo sa každá politická vládna garnitúra tak vehementne zaujíma o post generálneho prokurátora.
Jednoducho, generálny prokurátor rozhodne o tom, koho trestne stíhať budeme, koho trestne stíhať nebudeme a voči komu trestné stíhanie zastavíme.
Zdroj: stefanharabin.blog.pravda.sk / eurorespekt.sk
Články súvisiace s tematikou:
