Liebermanovo víťazstvo nad Bibim: Politika zachádza do osobnej roviny
05.05.2015
Foto: Emil Salman
Avigdor Lieberman, predseda strany Yisrael Beiteinu, urobil vo svojej politickej kariére dva dramatické kroky: v roku 2006 sa pripojil k vláde Ehuda Olmerta, ktorý by inak po Druhej libanonskej vojne skončil a včera odmietol vstúpiť do vznikajúcej koalície Benjamina Netanjahua. Pred deviatimi rokmi zachránil Olmerta, teraz sa chystá zničiť jeho politického nástupcu. Alebo ak aj nie zničiť, potom aspoň vážne poškodiť. Naistejší spôsob ako to docieliť je, aby zostal v ústraní so svojou zmenšenou stranou a nechal Netanjahua a jeho ministra financií, Mosheho Kahlona, potiť sa v anorektickej koalícii bez nejakého zabezpečenia, v ktorej bude každý parchant kráľom.
Jediným chladným vyhlásením včera v Knessete sa Liebermanovi podarilo kompletne narušiť politické a parlamentné usporiadanie a zničiť premiérovu eufóriu. Z cisára, ktorý napriek všetkým očakávaniam vyhral voľby je dnes Netanjahu rohožkou, do ktorej sa obtrie každý anonymný mladší člen Knessetu.
Nestane sa tak zajtra, alebo pozajtra, ale v našom súčasnom systéme vládnutia je jasné, že koalícia 61 členov Knessetu bude mať ťažkosti fungovať po dlhšiu dobu. Poďme sa pozrieť, či prejdú ďalekosiahle reformy prisľúbené Kahlonom.
S odstupom času sa zdá pravdepodobné, že nemal v pláne pripojiť sa ku koalícii od začiatku, ale prefíkane radšej počkal až do 11-tej hodiny, dva dni pred uplynutím lehoty pre Netanjahua, aby zostavil vládu.
Lieberman tým dosiahol dva ciele. Po prvé, vyvinul na Netanjahua značný tlak a spravil ho zraniteľným pre vydieranie zo strany vodcu Shas, Aryeho Deryho a Habayitho Hayehudiho predsedu Naftali Bennett, s ktorými doteraz nebola podpísaná koaličná dohoda. Po druhé, že zmaril šancu na vytvorenie alternatívnej vlády so Sionistickej úniou, pretože už proste neostáva viac času. Pre Netanjahua to bude buď 61-členná koalícia, alebo prídu nové voľby.
Liebermanove dôvody znejú z jeho pohľadu logicky. Jeho nároky (vymazať Hamas, stavať v obývaných blokoch a Jeruzaleme, obmedziť kabinet na 18 ministrov, zachovať trestné sankcie pre vyhýbanie sa študentov ješive) boli zamietnuté „spak ruky“. Okrem toho koaličná dohoda zanecháva široký priestor, prostredníctvom ktorého by sa mohla neskôr Sionistická únia pripojiť k vláde a niet pochýb o tom, čia hlava by bola sťatá prvá, ak by sa tak stalo.
V podstate sa Netanjahu a Lieberman rozišli počas minuloročnej letnej vojny v Gaze. Rozpor medzi nimi je hlboký a široký. Zväčšil sa v decembri 2014, keď Lieberman odmietol nechať Netanjahua reorganizovať kabinet tým, že by Shas a UTJ nahradili Yesh Atid. A počas predvolebnej kampane už boli ich nepriateľstvo zjavné všetkým.
Krátený preklad z:
http://www.haaretz.com/news/israel/1.655009
