Matovič nechce zrušiť núdzový stav na Slovensku

28.05.2020 13:25

Premiér Igor Matovič nevylúčil prípadné zrušenie núdzového stavu ani jeho opätovné vyhlásenie. "Možno si budeme môcť dopriať letnú pauzu, že nebude núdzový stav, a potom na jeseň budeme rýchlo prijímať núdzový stav, lebo budeme musieť brzdiť rozmáhanie sa vírusu," povedal po stredajšom rokovaní vlády.

Zdôraznil, že možnosti opätovného vyhlásenia núdzového stavu po uplynutí zákonnej lehoty sú otázkou na právnikov.

Matovič priblížil, že na poslednom rokovaní krízového štábu dali v tejto súvislosti vypracovať právne stanovisko, čo všetko a aké možnosti by vláda zrušením núdzového stavu stratila. Predbežne z toho podľa neho vyplýva, že si vláda nemôže dovoliť núdzový stav zrušiť.

V zmysle zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu môže núdzový stav trvať maximálne 90 dní. "Potom môžete dať minútovú prestávku, a potom môžete mať znova na 90 dní, čo teda predbežne viem. Asi tak to funguje, keď nemôžete predlžovať," podotkol Matovič.

Núdzový stav vyhlásila vláda pre štátne nemocnice pôvodne od 16. marca 2020. Následne ho viackrát rozšírila o ďalšie oblasti a opatrenia. V zmysle zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu môže trvať maximálne 90 dní. Jeho predĺženie či opätovné vyhlásenie právna úprava nešpecifikuje.

Právnici sa zhodujú, že núdzový stav by sa mal v polovici júna skončiť

Núdzový stav, ktorý vyhlásila vláda od 16. marca 2020, by sa mal skončiť v polovici júna, teda najneskôr 90 dní od jeho vyhlásenia. Predĺžiť ho by v zmysle zákona nemalo byť možné. Zhodujú sa na tom Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied a docent ústavného práva Marek Domin z katedry ústavného práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Ich názory sa rozchádzajú v tom, či možno núdzový stav následne vyhlásiť nanovo.

Berdisová si myslí, že text ústavného zákona o bezpečnosti štátu treba vykladať zužujúco. "Práve zužujúci výklad nás chráni pred zneužitím núdzového stavu na eróziu našich práv. Teda nás chráni pred mocou," podotkla. Poukázala na to, že zákon síce hovorí o možnosti predĺžiť výnimočný stav, ale nie o predĺžení núdzového stavu.

Pri vyhlásení núdzového stavu nanovo sa Berdisová domnieva, že by to bolo obchádzaním toho, že stav podľa zákona nemožno predĺžiť. "V istom zmysle ústavný zákon podľa mňa s takouto pandémiou nerátal. Potom je však problém v ústavnom zákone, a to taký, ktorý sa nejakým rozširujúcim výkladom riešiť nemá," povedala.

Dodala, že kľúčovým kritériom pre trvanie núdzového stavu nie je maximálne 90 dní, ale to, že môže byť vyhlásený iba v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Vysvetlila, že ústavná lehota jeho trvania by tak mala uplynúť tým, že prestane byť nevyhnutný, a to aj pred uplynutím 90 dní. Ak by sa tak nestalo, automaticky uplynie 90 dňami. "Respektíve, ak by mal byť vyhlásený na dlhšie, porušuje sa tým ústavná požiadavka," tvrdí.

Domin podobne poukázal na to, že kým ústavný zákon pri výnimočnom stave špecificky hovorí o jeho možnom predĺžení, pri núdzovom stave táto formulácia chýba. "Ale v zásade, pokiaľ by aj po tých 90 dňoch, po uplynutí núdzového stavu, trvali dôvody, pre ktorý bol vyhlásený, tak si viem predstaviť, že by bol nanovo opätovne vyhlásený," uviedol.

V súvislosti s dĺžkou trvania núdzového stavu sa obaja zhodujú, že lehota 90 dní sa počíta od jeho pôvodného vyhlásenia a nie od prípadného rozširovania na ďalšie oblasti.

"Stále trvá a tie dôvody, pre ktoré bol vyhlásený, trvajú," podotkol Domin s tým, že došlo len k rozšíreniu z hľadiska územia, či v otázke, ktoré základné práva a slobody je možné obmedziť. "Takže by som sa priklonil k záveru, že od pôvodného dátumu vyhlásenia sa má počítať najdlhšia prípustná lehota," doplnil.

Zdroj: sme.sk