
Matovičove hnutie by napriek nezvládnutej situácii s koronakrízou volilo takmer 30 percent Slovákov
20.04.2020
Z koronakrízy zatiaľ z politických strán najviac vyťažilo vládne hnutie Obyčajný ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO). Jeho popularita podľa prieskumu agentúry AKO pre denník Nový Čas od volieb stúpla skoro o päť percent. V súčasnosti by stranu premiéra Igora Matoviča volilo 29,9 percenta ľudí.
Negatívne sa pandémia koronavírusu prejavila na koaličnej strane Za ľudí, ktorej popularita klesla na tri percentá. Vo voľbách ju volilo 5,8 percenta Slovákov.
Strana Sloboda a solidarita zaznamenala nárast preferencií, ktoré sa jej zvýšili zo 6,2 na 9,7 percenta. Preferencii ostatných parlamentných strán sa v čas COVIDu-19 várazne nezmenili.
Ďalej by nasledovali strany a hnutia Progresívne Slovensko (6,5 percenta), ĽSNS (6,4 percenta), MKÖ-MKS (4,4 percenta), KDH (3,7 percenta), Za ľudí (tri percentá), Dobrá voľba a SNS by mali zhodne po 2,2 percenta hlasov, Vlasť (1,9 percenta), Spolu (0,9 percenta) a Most-Híd (0,6 percenta).
V prepočte na mandáty by sa z kandidátky OĽaNO dostalo do parlamentu 56 nominantov, Smer-SD by mal 34 poslancov a Sme rodina i SaS zhodne po 18. Progresívne Slovensko a ĽSNS by obsadili v Národnej rade SR zhodne po 12 kresiel.
Matovič stúpa, lebo komunikuje
„Matovičovo hnutie neklesá, skôr stúpa o pár percent. Je to odraz toho, ako často komunikuje. Berie na seba úlohu komunikovať o koronakríze a ľudia o to majú záujem, tak mu to zvyšuje pozornosť,“ vysvetlil Václav Hřích, riaditeľ agentúry AKO.
Hřích však pripomenul, že kríza môže mať aj opačný efekt v prípade, že by vláda boj s pandémiou nezvládala a výrazne by sa zhoršila ekonomická situácia.
Kiska je v ústraní
Prepad strany Za ľudí Hřích vysvetľuje tým, že líder strany Andrej Kiska už mesiac s verejnosťou nekomunikuje, pričom táto strana bola postavená najmä na ňom.
V prieskume je pomerne vysoko aj mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko, ktorá sa v koalícii so stranou SPOLU nedostala do parlamentu. Z prieskumu vyplýva, že PS má 6,5 percenta, zatiaľ čo Spolu necelé jedno percento.
„Nositeľom tej spoločnej značky PS/Spolu boli práve progresívci. Môže to súvisieť aj s tým, že Miroslav Beblavý bol známy politik a odstúpil z vedenia Spolu. To isté spravil síce aj Michal Truban v PS, no strana zrejme nie je naviazaná len na neho,“ uzavrel Hřích.
Zdroj: spravy.pozri.sk / InfoVojna