Mig-29. Ďalší vyšetrovací paškvil z dielne ministerstva obrany. Prečo nikto nežiada odstúpenie šarlatánskeho ministra za nekvalifikovanosť?
19.07.2020 20:25
Kvalifikovaný minister je povinný sa pýtať správne otázky. Ak by bol obranno-politický odborník a nie šarlatánsky agent zahraničných sponzorov, tak by vedel aké otázky má klásť leteckým odborníkom. A predtým, ako mu všetky hodnoverne zodpovedia, nepristúpil by pred novinárov, ani by nedovolil uzatvoriť vyšetrovanie. Na to minister silového rezortu pri vyšetrovaní má právomoc. Teraz sú na rade poslanci a politici, aby žiadali okamžitý odchod buď za nekvalifikovanosť a šarlatánstvo, alebo za klamstvo a podvádzanie verejnosti. Netuším, ktorý dôvod je vážnejší.
Nie, tento dnešný vládca rezortu obrany katastrofu Mig-29 nespôsobil. Ale už roky sa pasuje do pozície bezpečnostného analytika. Analytik hľadá odpovede na otázky, ktoré si na rozdiel od spravodajcu sám kladie a dáva ich iným aj sebe. O to viac, ak je v riadiacej funkcii. Cieľom je preniknúť do hĺbkovej podstaty problému.
Na rozdiel od tohto ako sa ukázalo šarlatána, ja nemám vyšetrovaciu správu. Je možné, že je utajená. Napriek tomu, že aj teraz mohla byť veľká časť textu odtajnená. Utajené by zostali veci, ukazujúce skutočnú hrôzu nízkej vycvičenosti, vzťahové otázky morálky vojsk, presnej konfigurácie výzbroje, cieľov bojovej úlohy, ktorú dvojica lietadiel plnila, podrobnosti komunikačného a navigačného vybavenia, ba aj presné znenie hlásení s uvedením významu pojmov, lebo niektoré môžu byť citlivé. Ostatné mohlo byť zverejnené. Pre poučenie všetkých.
Ibaže, keďže sa potvrdilo, že bezprostrednou príčinou leteckej katastrofy Mig-29 pri odlete na záložné letisko boli vyschnuté nádrže a nebola to technická príčina, tak to je niečo veľmi vážne. Takéto niečo sa za žiadnych okolností nemôže stať z dôvodov, ktoré uviedli. V podstate povedali: „Stalo sa, smola. Nemáme odborníkov, nabudúce sa vám to milí platcovia daní môže zrútiť tentoraz na hlavu, možno na krátkom finále, priamo vo Zvolene. U nás je plánovanie odletu na záložné letisko lotéria, taká je naša organizačná kultúra.“ HANBA a urážka!
Znovu za jednu zo spolupôsobiacich príčin uviedli nezmysel. Rovnaký, ako v prípade katastrofy An-24 rádiovýškomer, ktorý na príčinu zrážky s terénom nemal ani najmenší vplyv. ŽIADNY. NULA! Tentoraz našli spoluvinníka v novom, nedobre ciachovanom prístroji na meranie vlhkosti. Čitateľov uvediem do podstaty problému tak, aby to bolo laicky zrozumiteľné. A aby videli, aké otázky sa mal údajný analytik, v skutočnosti šarlatán pýtať. Bezpečnostno-analytické!!! Ak sa ich nepýtal a závery správy zožral aj s navijakom, tak na svojom mieste nemá čo robiť. Nuž v prvom rade sa bolo treba pýtať prečo plánovači a operáci dovolili, aby piloti doleteli už nad domovskú základňu s evidentne nedostatočným množstvom paliva. Stíhací pilot musí hlásiť množstvo paliva po skončení úlohy. Množstvo paliva nie je nič iné ako čas letu. Ten sa nepočíta do suchých nádrží, ale do určeného bezpečného minima paliva po dosadnutí.
V minimálnom množstve paliva po prílete na letisko určenia musí byť zahrnutá aj dostatočná záloha na odlet aspoň na jedno záložné letisko, ba aj krátky manéver nad záložným letiskom. A až po tomto množstve sa pripočíta minimum po dosadnutí, ktoré som uviedol (stále v zopár stovkách litrov). Letisko určenia sa nemusí stať neschopným prijímať len z dôvodu počasia, ale z mnohých dôvodov. Čiže vlhkomer nemal žiadny vplyv. Osobne som už pri 12 250 letoch nemohol pristáť na letisku určenia z dôvodu rozsiahleho požiaru na letisku, kedy by hasiči nemohli pomáhať lietadlám, lebo hasili terminál a autobusy. Inokedy to bolo zaliatie energocentrál vodou, ktoré vyradili všetky zariadenia od svetlometov po rádiostanice. Bolo to už aj poškodené auto na pristávacej dráhe, aj lietadlo v núdzi, ktoré nemohlo vyrolovať z dráhy.
Aj politik sa dokáže pýtať logické podotázky. Napríklad ak plánovač mal byť major a bol len nadporučík, tak za pochybenie nemôže nadporučík, lebo on nemôže byť kvalifikovaný na majorské úlohy, ale zodpovedný je systém, čiže organizácia. O tom, čo znamená hodnosť, som už písal v blogoch. Zabudnime na éru, keď to bolo bežné. Bolo to choré aj napriek tomu, že sám som ako nadporučík vykonával majorskú funkciu. Systém nemôže byť postavený na nadpriemerných predpokladoch. Je možné, že dôležité funkcie po generačnej výmene znovu vykonávajú nezrelí a nepripravení mládenci a devy. Na kompenzáciu skúsenostných medzier v zrelých profesionálnych armádach slúži systém záloh. Ak sme na Slovensku zálohy ani v čase nehody 14 rokov po profesionalizácii neinštitucionalizovali, tak podobná katastrofa bola a zostáva len otázkou času!!! A to je vec ministra, štátneho tajomníka a poslancov, ba vlády. To je vec kvality politického vedenia. Nie vojakov. Tí za to len platia. Trvalým ohrozením a neraz životmi.
Vojaci sa musia prestať báť politikov, aj novinárskych supov, číhajúcich na vinníkov, aby vykonali mediálny lynč. Pri vyšetrovaní leteckej nehody sa už nikdy nesmú báť prokurátorov. Títo sú už dávno vo všetkých vyspelých štátoch ABSOLÚTNE vyradení z vyšetrovania leteckých katastrof. Aby v záujme pravdy na ceste za poučením (nie za hľadaním vinníka) aj zdanliví „vinníci“ mohli otvorene hovoriť pravdu, fakty. Prokuratúra nemá ŽIADNE PRÁVO zúčastňovať sa na vyšetrovaní leteckých katastrof!!! Iba v diktatúrach a v nevyzretých debilistanoch!!! Mohli by až vtedy, ak by pri odbornom vyšetrovaní vzniklo podozrenie z úmyselného trestného činu. Ani pilot sa nechcel zabiť, ani možno neskúsení ľudia v zabezpečovacích službách ho nechceli zabiť, nechceli ho ani vedome ohroziť, nechceli ani, aby ohrozil ľudí!!! Nehoda sa stala, už sa nikdy neodstane a môže slúžiť výlučne ako poučenie. Navždy a pre všetkých. Nesmieme hľadať vinníka, to treba pochopiť!!! To dokážu chápať aj laici.
Vyžiada si to odvahu, ale generalita a celá zostava letcov sa musí vo svojom vlastnom záujme postaviť za vyšetrovanie v smere odhalenia celej pravdy. Celou svojou váhou a autoritou. Všetci bez výnimky musia prestať podporovať klam a sebaklam, aj keby mala byť pravda nepríjemná. A musia ignorovať tradičnú krvilačnosť más, ktorá chce hry a čaká na podhodenie vinníkov aby mohli v ošiali z mediálnych škandálov zarevať „UKRIŽUJ“! Ak to vojaci urobia a odvážne priznajú pri novom vyšetrovaní pravdu, sám ich podporím a pred pomstou verejného hnevu budem chrániť. Aj toho chudáka pilota, ktorí sa v tom vyskytol. Nech to bolo z akýchkoľvek dôvodov. Buďme radi, že sa nič nestalo, nikomu. Ten šrot sa odpíše, ale kultúra sebaklamstva a politikárčenia šarlatánov už dlhé desaťročia pácha brutálne škody, najmä morálne. A nech všetci odvážni profesionálni letci bez ohľadu na postavenie a funkciu trvajú aj na dovyšetrení ďalších katastrof pod kuratelou politických diletantov. Aj An-24!!!
Kvalifikovaný politik by neuveril takej hlúposti, že jediný prístroj (vlhkomer) môže spôsobiť ohrozenie nevinných obyvateľov, aj životov pilotov a kládol by mnoho ďalších otázok. Kvalitný minister by nedovolil, aby sa hlúpe závery dostali do správy a už vôbec by hlúpe a nelogické závery neodprezentoval. Navyše, ľudí, ktorí by mu také tupotiny podsúvali, by veľmi rýchlo poslal na smetisko dejín, boli by okamžite prepustení pre nekompetentnosť a nekvalifikovanosť. Ich úrad by bol rozpustený a systém zásadne optimalizovaný. Kvalitný politik by nemusel poznať riešenia, ale kvalifikovane by sa pýtal otázky a nútil by expertov hľadať aj veľmi neštandardné riešenia. Nežiadal by vinníkov, ale komplexné poučenia. A z nich by pri tejto nehode musel urobiť veľmi zásadné rozhodnutia, dokonca v rozpore s tým, čo od dnešného vládcu rezortu žiadajú tí, ktorí si ho roky chovali ako agenta.
Nuž a niečo by som o plánovaní spotreby a doletu so zásobou odletu na záložné letisko na tomto type mohol vedieť. Totiž na type Mig-29 som urobil, vtedy ako letovod národného Display Tímu, dva rekordy v dolete dvojice. Zo zadného sedadla vedúceho lietadla najprv 30. júna 1997 s pilotom Igorom Brandaburom sme doleteli bez medzipristátia z britského letiska Waddington až na letisko Sliač. Priama vzdialenosť po „veľkej kružnici“ je 1465 km, v skutočnosti navigačný záznam vykazoval preletenú vzdialenosť najmenej 1620 km. Podobný rekord sa nám podaril o necelý rok neskôr 25. mája 1998 s pilotom Milošom Mechelom pri prelete v rovnakej dvojici Mig-29 z vojenského letiska Mildenhall znovu na Sliač, pričom navigačné výkazy vykazovali podobnú vzdialenosť minimálne 1620 km. Obidva lety trvali rovnaký blokový čas 2 hodiny 20 minút.
Čo je dôležité, po prílete na Sliač sme mali dostatok paliva na odlet na záložné letisko Piešťany, ešte s možnosťou preskoku do Trenčína v prípade nutnosti. Pričom po dosadnutí na druhom letisku by v nádržiach zostalo ešte minimálne predpísané množstvo paliva, ktoré sa určite nezmenilo, ale nemám ho právo uvádzať. Vo vedenom lietadle v obidvoch prípadoch letel predvádzací pilot, spolužiak z VVLŠ, pilot Ivan Hůlek. Aj jeho umenie jemnej roboty s plynovými pákami pomohlo dosiahnuť výsledok. Pre mňa to boli nepretržité kalkulácie, komunikácia s chalanmi, vyhodnocovanie podmienok, dve zmeny plánu počas letu namiesto medzipristátia pokračovať ďalej. Roboty ako na kostole. Najprv namiesto Ramsteinu predbežne do Prahy, potom kalkulované rozhodnutie pokračovať do vtedy ešte vojenských Piešťan, napokon verdikt: môžeme na Sliač, s oznámením zvyšku paliva, ktorý v obidvoch prípadoch ešte umožnil krátku akrobatickú ukážku nad základňou.
Môže za závery veliteľ Vzdušných síl alebo NGŠ? Tentoraz naozaj nie. Ich úlohou bolo odpovedať na otázky, ktoré ministerská vyšetrovacia komisia kládla, dodať doklady, dokumenty. Oni boli na vyšetrovanej strane, nie na vyšetrovacej. Aj keď už 14 rokov predtým mala generalita búchať po stole a presadiť funkčný systém záloh, ktoré sú absolútnou podmienkou profesionálnych ozbrojených síl. Už som o tom písal v blogoch. Po vytvorení nezmyselného úradu na ministerstve v rozpore s kvalifikovanými reformnými zámermi spred 20 rokov výsledok neprekvapuje. Rezort si vytvoril štruktúru v zmysle: „my ministerskí úradníci a oni potenciálni vinníci“. Ale to je hlbší problém. Ak by niekto prišiel s geniálnym postrehom, že chránim veliteľa vzdušných síl, lebo sme spolužiaci z VVLŠ, tak preventívne odpovedám, že aj so šéfom vyšetrovateľov sme rovnakí spolužiaci z rovnakého ročníka VVLŠ.
Ani teraz nešlo a nejde o hľadanie vinníka, ale o odstránenie systémových pochybení. A tie sa dajú odhaliť len vtedy, ak si všetci budú klásť správne otázky. Napríklad, či príčinou toho, že sa to dostalo do bodu bez alternatívy boli aj nízke nálety pilotov, teda aj nízke praktické návyky pozemných plánovačov a operátorov. A či tou hĺbkovou príčinou nie je prevádzkovanie niečoho, na čo nemáme financie, čo máme v podlimitných a teda nebezpečných počtoch. Financie na výzbroj, aj výcvik plánuje ministerstvo obrany a schvaľuje ich parlament. Len tak mimochodom, keby niekto chcel hľadať vinníka extrémne nízkych skúseností.
Potom vzniká otázka, čo s tým. Pre agentov cudzích záujmov je odpoveď jasná: nové lietadlá. Iba tak nenápadne zabudnú pripomenúť, že prevádzkové náklady na letovú hodinu Mig-29 sú prakticky identické s prevádzkovými nákladmi na F-16. Kapitálové náklady na starý typ a na nový budúci typ sú priepastne rozdielne (mimochodom, ani pre Mig-29 nie nulové). Prehliadnu aj fakt, že aeroklub 12 lietadiel zostane aeroklubom 12 lietadiel a že to stále je len aeroklub. Môžu sa spýtať, či hĺbkovou príčinou nebola práve aeroklubová organizačná kultúra, ale na to by už potrebovali naozajstnú odvahu a vysoký aj široký nadhľad. Hneď po zverejnení záverov vyšetrovania vznikol dôvod na jeho spochybnenie a obnovu presne tak, ako v prípade An-24. Rovnaký paškvil. Rovnaká príčina: šarlatánstvo politického vedenia. Nepýtali sa správne otázky.
Takmer na to doplatili nevinní a nič netušiaci sponzori aeroklubu: platcovia daní. Len náhoda pomohla tomu, že v mieste dopadu sa nenachádzal povedzme poľovník na postriežke, alebo izolovaný dom. Rovnaká náhoda pomohla tomu, že pilot nielen prežil, ale po katapultáži v noci nad neznámym terénom sa nestal po dopade mrzákom. Tí najmenej osvietení komentátori sa môžu pýtať, ako si môžem trúfať na takéto závery, keď nepoznám podrobnosti.
Ako expertovi mi stačia dva potvrdené FAKTY. Prvý, že príčina nebola technická. Druhý, že pilot sa vypálil, lebo mal suché nádrže. Také niečo sa nemalo a nemuselo stať. Také niečo je len ďalším dôkazom veľmi nezdravej organizačnej kultúry rezortu. Výsledky sú potvrdením faktu, že rezort s hlboko podlimitnými počtami priveľkého množstva rôznych typov lietadiel sedí nepretržite na sude s pušným prachom číhajúcej katastrofy. Veľmi nízke priemerné nálety na vážnu leteckú nehodu resp. jej predpoklad, potvrdzujú extrémne nízku latentnú úroveň letovej bezpečnosti v našich štátnych letectvách. Len pár hodín po zverejnení výsledkov vyšetrovania je tu ďalší dôvod na obnovu vyšetrovania. Možno aj pri nehode komentovanej iným šarlatánskym ministrom, ktorý tvrdil, že príčinou katastrofy vrtuľníka pri Prešove bol VIETOR!!! To by bolo katastrof v dopravnom letectve, kde je vietor našim trvalým spoločníkom. Opatrením prvej pomoci by mohlo byť zastavenie ustanovovania šarlatánov do politických funkcií. Silové rezorty nemôžu byť brané ako trafika pre verných.
Peter Švec - bezpečnostno-vojenský a letecko-bezpečnostný analytik, kapitán aerolínií, bývalý letovod Národného display tímu, sólový a skupinový display pilot a testovací pilot
Zdroj: InfoVojna
