Mladí by v eurovoľbách volili kotlebovcov a neoliberálov
10.05.2019 14:56
U mladých ľudí by vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) mali najväčšiu šancu ĽSNS a PS/Spolu, ktoré by získali zhodne po tri kreslá. Vyplýva to z výsledkov simulovaných Študentských volieb do EP, ktoré sa realizovali začiatkom mája v 204 stredných a dvoch vysokých školách. Zúčastnilo sa na nich 40,62 percenta z takmer 26.000 žiakov a študentov nad 15 rokov, ktorí boli oprávnení voliť.
Do europarlamentu by žiaci a študenti poslali Milana Mazureka, Mareka Kotlebu, Milana Uhríka (ĽSNS), Michala Šimečku, Dominika Hatiara, Luciu Kleštincovú (PS/Spolu), Igora Matoviča, Michala Šipoša (OĽaNO), Evu Hudecovú, Petru Krištufíkovú (Sme rodina), Luciu Ďuriš Nicholsonovú (SaS), Moniku Beňovú (Smer) a Ibrahima Maigu (Priama demokracia). Štrnástym zvoleným poslancom, ktorý si mandát prevezme až po brexite, by sa stal Martin Beluský (ĽSNS).
Organizátori volieb z občianskeho združenia Pre stredoškolákov upozorňujú, že volebné výsledky sa výrazne líšia medzi odbornými školami a gymnáziami. Na gymnáziách získala viac než 18 percent koalícia PS/Spolu, na druhom mieste skončila ĽSNS s viac než desiatimi percentami, o niečo menej malo tretie OĽaNO. V odborných školách získala ĽSNS takmer štvrtinu hlasov, druhé bolo Sme rodina (10,76 percenta), tretie OĽaNO (7,92 percenta).
Rozdiely sú aj medzi Bratislavským krajom a zvyškom Slovenska. V Bratislavskom kraji zvíťazila koalícia PS/Spolu s viac ako 23 percentami, na druhom mieste skončila SaS s takmer desiatimi percentami, tretie bolo OĽaNO s takmer deviatimi percentami. V ostatných krajoch sa na prvom mieste umiestnila ĽSNS s vyše 17 percentami, PS/Spolu bolo druhé s desiatimi percentami. Tretie skončilo OĽaNO s takmer desiatimi percentami.
„Ak sa pozrieme na výsledky, môžeme vidieť, ktoré politické strany stratili mladého človeka a ktoré môžu čakať, že ak budú robiť to čo doteraz, mladého voliča nezískajú,“ zhodnotil analytik portálu EURACTIV Slovensko Radovan Geist. Ide podľa neho napríklad o strany vládnej koalície, ale napríklad aj opozičnej SaS, ktoré majú oveľa vyššie preferencie, než je ich popularita u mladých ľudí.
Podľa analytika je tiež vážnou otázkou, prečo sú mladí ľudia ochotní spojiť svoj vzdor s extrémistickou stranou. Jedným z dôvodov je podľa neho správanie mainstreamových strán. „Otvárajú vo verejnom diskurze priestor pre xenofóbiu, rasizmus a šírenie konšpiračných teórií,“ konštatoval. Potom je podľa jeho slov pochopiteľné, že aj extrémistické strany sa pre mladých ľudí stávajú akceptovateľné.
Zdroj: spravy.pravda.sk
