Muž, ktorý prerazil stenu: Znamená Trump nádej, že nevypukne vojna s Ruskom?
12.11.2016 11:23
Výhra Donalda Trumpa v prezidentských voľbách sa rovná zázraku, v ktorého existenciu veril len málokto: buď skutočný majster, alebo úplný rojko.
Politicky korektné európske elity (nielen v Bruseli) zmeraveli v nemej hrôze: Čo sa to vlastne stalo? Ako je to možné? Čo s nami teraz bude? Veď ten Trump je... Hnusák, extrémista – a možno dokonca aj populista. Na rozdiel od nás!
A čo chudák Merkelová a ostatné politicky korektné ženy-političky? Ešte by ich mohol začať Trump obchytkávať v nejakej pojazdnej šatni! Znamená to azda, že sila mediálnej manipulácie nie je absolútna? Že sa dá preraziť „stenu“? Ale to najhoršie na tom všetkom je: Čo ak Trumpov úspech povzbudí nekonformných politikov a ich voličov v ďalších krajinách?
Včera Brexit, dnes Trump, zajtra možno Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Holandsko a ďalšie krajiny, kde sa tí extrémisti množia ako huby po daždi... Pomaly už pre samé huby nevidieť politicky korektný les! My predsa chceme viac utečencov, ešte väčšie menšiny s právami, o ktorých sa doterajším väčšinám ani nesnívalo... A on... Čo vlastne on? Ako to vlastne myslel, keď povedal, že „na politickú korektnosť“ nemá čas ani chuť?
A k tomu ten múr proti úžasným ilegálnym migrantom na hraniciach s Mexikom? Veď on rozpráva ako ten populista-extrémista-fašista Orbán! A čo ak nám prekazí našu zmluvu TTIP, a zabije tak naše zlaté teľa, túto superúniu, ktorá nás doteraz politicky aj finančne tak luxusne zabezpečovala?
Európsko-americké vládnuce elity to dnes nemajú ľahké. Nový prezident USA je podľa ich kritérií xenofób, rasista, sexista – presne, ako to tvrdia médiá. A tie majú predsa vždy pravdu, aj keď teda tentoraz to s tými prieskumami trošku prehnali. No nič, zatiaľ mu formálne zagratulujeme. Potom sa uvidí.
Muž, ktorý prerazil stenu
Stal sa zázrak alebo ide „len“ o prirodzený reťazec príčin a dôsledkov? V každom prípade: práve Trumpovo víťazstvo dáva nádej – paradoxne – na naplnenie Obamovho volebného sloganu Yes, we can, ktorý mal signalizovať, že skutočná zmena je na dosah. Aj keď za Obamu k zmene došlo, no výrazne k horšiemu – až na samotnú hranu katastrofy.
A nielen pre USA (Obamacare), ale aj pre zvyšok sveta – po sérii farebných revolúcií v arabskom svete a na Ukrajine. Po stále silnejúcej migrantskej invázii biblických rozmerov a vyhrotení napätia s Ruskom, z ktorého vytvorila americká propaganda virtuálneho nepriateľa pre celý západný svet.
Mimochodom: tohtoročné prezidentské voľby naplno odhalili prehnitosť amerického volebného systému, ktorý je najhoršou známou svetovou paródiou na demokraciu. Ale aj v tomto úplne neregulárnom prostredí, ako ukázal Trump, sa dá „preraziť“. Bojoval na mnohých frontoch – a na všetkých uspel. Nielen proti Clintonovej, vlastným „elitným“ straníckym kolegom, ale predovšetkým proti médiám, ktoré boli doteraz najmä v Amerike považované za všemocné.
Trump, ktorý začal kampaň vetou „Vidím múr. A je to veľký múr. A ja ho postavím!“, zase inú stenu prerazil. Postavili ju médiá – a bola to naozaj mohutná stena.
Zatiaľ čo sa agentúry prieskumov verejnej mienky predháňali, ktorá „nadelí“ Clintonovej väčší náskok, realita bola niekde úplne inde. Plynuli paralelne, v takmer schizofrenickom kontraste. Ten najväčší sme mohli vidieť na vlastné oči. Na Trumpove zhromaždenia chodili desaťtisíce ľudí – a na Clintonovú, hoci sa jej mítingy konali napríklad hneď vo vedľajšom meste, len hŕstka.
Ešte nikdy v dejinách USA sa nestalo, že by sa médiá naprieč politickým spektrom spoločne postavili proti jednému z kandidátov tak jednoznačne a boľševicky jednotne. Že by úplne rezignovali na aspoň predstieranie služby verejnosti a úplne neskrývane a hystericky Trumpa napádali, ohovárali a škandalizovali. Pod tlakom reality, teda vzrastajúcej vzbury verejnosti, boli nakoniec médiá donútené odhaliť svoju pravú tvár aj tým, ktorí o nej ešte pochybovali.
Prieskumy verejnej mienky, ktoré realizovali tie isté médiá, ktoré sa verejne stavali proti Trumpovi, favorizovali Clintonovú od samého začiatku kampane až do dňa volieb. A na mnohých webových stránkach ich „predpovede“ visia dodnes ako pomník skorumpovanosti establishmentom, hoci o sebe s hrdosťou hlásali, že sú nezávislé.
Na sfalšovaných prieskumoch sa jasne ukázala ich skutočná funkcia – na hony vzdialená od nejakého mapovania reality. Na vysvetľovanie je neskoro, ide o cynický megapodvod: prieskumy považovali Clintonovú za víťazku s až dvojciferným rozdielom.
Agentúry systematicky klamú – na to nesmieme zabúdať, pretože sa to týka aj nás. Trump v priebehu kampane vyhlásil, že keď vyhrá, rozmetá väzbu tajných darcov, záujmových skupín, médií a agentúr, čo je veľké sústo – a zrejme to skončí tak, že si založí vlastnú televíziu alebo kúpi TV Fox (teraz je majiteľom Rupert Murdoch, okrem iného vlastník najväčšieho britského denníka The Sun, ktorý „zariadil“ Brexit).
Médiá klamú, povedali Trumpovi voliči
Deň pred voľbami uverejnili hlavné americké denníky (aj mnoho regionálnych) na titulnej strane rovnakú tému: Kauzu s Clintonovej kriminálnymi e-mailmi FBI uzavrela s tým, že o nič kriminálne vraj nešlo. Ak si pamätníci pri tej príležitosti spomenuli na „vedúcu úlohu“ komunistického Rudého práva, museli mať déja vu – akurát bolo v tomto prípade rozpadnuté na puzzle.
Zjavne išlo o „príkaz z centra“ – od tých, ktorí majú v rukách všetky nitky a vlastnia či dotujú médiá. Buď tam niekde vzadu sedí súdruh (súdruhovia), ktorý buchol po stole a zavelil „Toto zajtra vyjde na titulnej strane!“, alebo to bola náhoda, ktorá sa v rovnakom čase (deň pred voľbami) opakovala na stovkách miest naraz. Vzhľadom na to, že išlo o správu vytiahnutú z päty (FBI kauzu e-mailov neuzavrela), je správna možnosť A.
Pred referendom o Brexite sa britské médiá aspoň rozdelili na dve časti – za a proti odchodu Británie z EÚ. V Spojených štátoch sa žiadna podobná pluralita nekonala. Médiá vytvorili jeden veľký nerozborný masírovací manipulatívny šík, nad ktorým viali zástavy Hillary Clintonovej.
V deň volieb (kedy už 40 % voličov odvolilo, čo je samo o sebe škandalózne) sa establishment uchýlil k poslednému zúfalému pokusu zvrátiť vývoj – ktorý poznal alebo aspoň tušil. Portál Votecastr (založený tento rok) zverejňoval priebežné odhady, ktoré sa tvárili ako skutočné výsledky. Aj na tomto manipulatívnom portáli – založenom skorumpovanými, voči Trumpovi nepriateľskými novinármi (The Washington Post a spol.) – neustále drvivo víťazila Clintonová.
Trumpovi sa tak vo volebnej kampani podaril rovnaký kúsok ako (v oveľa slabšej podobe) Ronaldovi Reaganovi – a v prakticky rovnakej sile v Česku pred tromi rokmi Milošovi Zemanovi, proti ktorému stáli hlavné médiá (na čele s Českou televíziou) a ktorý napriek tomu uspel. Zeman bol, mimochodom, jedným z mála európskych prezidentov či vysokých vládnych predstaviteľov, ktorý Trumpa verejne podporil (a vyslúžil si za to obvyklé zákerné protiakcie od ČT – platenej okrem iného z daní Zemanových voličov).
Pokus o najväčší volebný podvod v amerických dejinách
Aj samotní „normálni“ Američania už strácali vieru, že sa dá čeliť takému obrovskému mediálnemu tlaku. Redakcia Protiprúdu dostala v predvečer volieb list od Češky, ktorá žije už dvadsať rokov v Kalifornii, najľudnatejšom štáte USA – teda štáte s najväčším počtom prezidentských „voliteľov“:
„Milý Jan Mařenka, rada čítam vaše články o voľbách a s mnohým súhlasím. Realita je však ešte grotesknejšia, ako opisujete. Ďakujem za zmienku o Jurajovi Sorosovi (úhlavnom nepriateľovi #1). Demokrati majú k dispozícii všetky možné metódy, ako ukradnúť tieto voľby (vyhlásili to okrem iného v skrytom videu – ,Už to robíme 50 rokov a teraz predsa neprestaneme...‘ –, pozri projekt Veritas).
Demokratická strana manipuluje s výsledkami volieb od mŕtvych duší po ilegálov alebo vyraďovaním hlasov s rovnakým priezviskom (ako napríklad John Brown, David Brown, Bob J. Brown...), ak sa chce zbaviť minorít. Ale toto sú len maličkosti, ktoré nie sú dostatočne silné v prípade, že má protikandidát jasný náskok (ako teraz Trump). Cieľom je vytvoriť ilúziu, že sú kandidáti blízko seba, aby bol výsledok vierohodný.
Späť k Sorosovi. On a jeho kumpáni vlastnia ,kľúč‘. Jeho Smartmatic softvér, ktorý je vo vnútri volebných automatov, je vybavený funkciou, ktorá automaticky alokuje hlasy z jedného kandidáta na druhého podľa toho, ako sa funkcia vopred nastaví. Takže je jedno, či príde voliť 10 % alebo 75 % voličov. Softvér nerobí snímky volebného lístka, ale lístka, ktorý je už ,prevrátený‘ na stranu chceného kandidáta, pre prípad, že by došlo k následnému prepočítaniu.
Trump sa im to snaží prekaziť tým, že vo volebných miestnostiach robia jeho ľudia tzv. exit polly (po tom, ako volič oficiálne odhlasuje, hlasuje ešte raz neformálne pred volebnou miestnosťou). Tieto exit polly sa diametrálne líšili od oficiálnych výsledkov pri primárkach (kedy Clintonová ukradla nomináciu Berniemu Sandersovi). Exit polly sú nepríjemné, pretože môžu poskytnúť dôkaz o falšovaní hlasov pre účely neskorších súdnych sporov (po primárkach ich boli desiatky).
Preto boli podané žaloby na Trumpa, aby znemožnili exit polly pod zámienkou ,rasovej diskriminácie a utláčania slobody voľby‘ a podobných nezmyslov. Áno, ruská karta už nefunguje, takže elita hádže po voličoch všetko možné vrátane satanistov, aby odvrátila pozornosť od najväčšej korupcie v dejinách ľudstva.“
Dodajme, že v Kalifornii vyhrala s drvivou prevahou Clintonová, keď miestnym černochom a Hispáncom sľúbila závratné sociálne dávky (rozdávala by ako pravá socialistka z cudzieho) – a miestne volebné automaty obsahovali „Sorosov softvér“. Trumpovi sa podarilo túto stratu vyvážiť víťazstvom v Texase, ktorý má druhý najväčší počet voliteľov (38). Keby Clintonová zmanipulovala aj Texas, stala by sa prezidentkou ona.
Na hrane vojny
Trumpovo víťazstvo prišlo päť minút po dvanástej. Keby sa establishmentu podarilo dosadiť do Bieleho domu Clintonovú, zrejme by vypukla vojna, na ktorú už bolo všetko nachystané. Iste, ani Trumpova výhra neznamená, že je nebezpečenstvo zažehnané. Prezidentského úradu sa ujme až 20. januára, teda za viac ako dva mesiace.
Prehrou Clintonovej dostala okrem iného tvrdý úder už takmer triumfujúca feministická revolúcia, ktorá pod príslovečnou vlajkou politickej korektnosti deformuje a ničí životy miliónov Američanov – a nielen ich. Spoza rohu už vykukovali obludy ako Wassermanová-Schulzová, ktorá bola ako šéfka Národného výboru Demokratickej strany hlavnou strojkyňou kariérnej popravy Bernieho Sandersa. Ďalej ultrakorektná černoška Donna Brazileová, ktorá ju nahradila vo funkcii. A Michelle Obamová, s ktorou Clintonová počítala do svojho kabinetu.
Navyše by Clintonová po svojom víťazstve razantne podporila jednotnú cenzúru internetu pod zámienkou zabránenia „šíreniu nenávisti“. Internet, konkrétne sociálna sieť Twitter, bol v podstate jediným médiom, ktoré mohol Trump v svojej kampani používať. Internet ako posledná bašta slobodného šírenia názorov by nástupom Clintonovej skončil. Bolo to o fúz. Aj tak k tomu raz dôjde, ale ešte chvíľku, zdá sa, získame.
Čo urobí Trump?
Ak sa bude držať sľubov, ktoré v kampani dal, nebude toho málo. Predovšetkým je tu ten slávny múr na hraniciach s Mexikom. V porovnaní s inými témami je to v podstate malichernosť, ale s veľkým symbolickým potenciálom. Išlo totiž o veľký Trumpov predvolebný výstrel, takže stavba môže byť dôležitým testom jeho dôveryhodnosti.
Je otázkou, či bude mať silu oslabiť doterajší základný pilier americkej zahraničnej politiky – vytváranie ilúzie ruskej hrozby. Ale určite sa o to aspoň pokúsi. Ak si Trump naozaj váži Putina a nevidí v ňom strašiaka ako západné médiá (či dokonca „Hitlera“ ako Clintonová), nemožno ani vylúčiť, že dôjde k ukončeniu vojny v Sýrii – jednému z najväčších možných ohnísk vzniku svetového jadrového konfliktu.
Bude zaujímavé sledovať, či „zradcovia“ ako Snowden alebo Assange budú voľní – a Snowden sa bude môcť vrátiť domov, Assange detto. Vojak Chelsea Manning(ová) už možno nebude nútený(á), aby sa pokúsil(a) o tretiu samovraždu – a opustí väzenie, kde sedí za to, že hovoril(a) pravdu.
Ešte zaujímavejšie však bude, či Trump splní sľub, že nechá znovu, tentoraz poctivo a dôkladne, vyšetriť Clintonovej kriminálne zneužitie súkromného servera na odosielanie tajných e-mailov. To by mohlo skončiť (a v prípade, že sa s ňou bude zaobchádzať ako s každým iným Američanom, nutne skončí) Clintonovej uväznením.
Spornejšie už je to, či dôjde k reforme NATO, respektíve roly USA v tejto organizácii, ktorá sa už dávno stala paródiou na seba ako „obrannú alianciu“. My by sme sa zase mohli za nejaký čas dočkať skončenia demonštratívnych prejazdov amerických konvojov – ktoré končia provokáciami na ruských hraniciach pri príprave vojny.
Bude zároveň zaujímavé sledovať, či sa začnú krátiť kráľovské finančné injekcie pre nové „americké“ internetové médiá alebo či ich „Juraj“ Soros začne naozaj financovať zo svojho a nie z amerického rozpočtu.
Keď Mesiac píše dejiny
Na otázku, či je Trumpovo víťazstvo zázrak, náhoda alebo prirodzený dôsledok stavu, kedy už establishment „nielenže žral, ale dokonca pritom aj mľaskal“ (ako povedal československý klasik), je ťažké jednoznačne odpovedať. Napokon, ukáže to už blízka budúcnosť v ďalších západných krajinách, kde sa takisto dvíha „trumpovská“ voličská vzbura. Odpoveď nech si preto láskavý čitateľ vyberie sám. Možno ho pri uvažovaní inšpiruje toto:
Za pár dní, teda 14. novembra, vyjde nad Spojenými štátmi najväčší Mesiac v splne od roku 1948, teda za uplynulých 68 rokov. Aj vtedy sa v USA konali prezidentské voľby, v ktorých obhájil svoj post prezident Harry Truman – hoci všetky prieskumy predpovedali, že utrpí drvivú porážku. Preto boli tie voľby považované za najprevratnejšie v dejinách USA – čo sa týka predpovede verzus výsledku.
To platilo až do 9. novembra 2016.
Možno sa Mesiac – alebo samotné nebo – jedného dňa zmiluje aj nad nami.
Zdroj: protiprud.sk
