
Naďove nebezpečné názory sú už na hrane vojenskej diktatúry
11.11.2020 20:04
„Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) zvažuje proti protestujúcim nasadiť aj vojenskú políciu.“ Tento citát sa zjavil v rubrike Minúty dňa na portáli dennikn.sk. Iba tak, ako dodatková veta k správe, že Robert Fico vníma nadchádzajúci sviatočný 17. november ako „taký istý štátny sviatok ako iné štátne sviatky,“ povedal s tým, že má historickú hodnotu. A tam v tej informácii sa objavila veta z perexu, ktorá musí byť okomentovaná.
Minister obrany (dodajme že podľa Fica, aby sme boli presní a náhodou mu nevkladali do úst myšlienky, ktoré nevyslovil) teda zvažuje nasadenie vojenskej polície, ergo armády proti protestujúcim počas ich aktivít 17. novembra. To by sme sa však museli vrátiť nielen k Sviečkovej manifestácii alebo Sviečkovej demonštrácii alebo Bratislavskému veľkému piatku, čo bola pokojná manifestácia občanov za náboženské a občianske práva a slobody v socialistickom Česko-Slovensku, ktorá sa odohrala 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Totalitný komunistický režim proti nej nasadil vodné delá, ale, dodajme, boli to policajné vodné delá pod logom VB.
Nasadenie vojenskej polície je už iná káva. V Európe a proti civilistom absolútne nepredstaviteľná a už vopred, hoci aj ako myšlienka, hlboko odsúdeniahodná. Prax s tým majú iba v diktátorských latinskoamerických režimoch.
Zákon č. 124/1992 Zb. – Zákon o Vojenskej polícii je absolútne jasný. Nikde, ani len v zátvorkách zátvoriek, nepripúšťa to, o čom uvažuje minister obrany Naď. Z titulu tohto zákona má vojenská polícia oprávnenie zasahovať proti vojakom, alebo aj proti civilistom, avšak s výrazným dodatkom – v objektoch armády, prípadne pri zabezpečení ochrany majetku či zariadení armády.
Minister obrany musí ako úradujúci člen vády tejto krajiny ovládať a najmä striktne dodržiavať všetky platné zákony a nesmie ich nijako porušovať. Ani len v náznakoch svojichg vyjkadrení. Ak tak totiž niekto, ako minister Naď urobí, mali by sa mať na pozore všetky skupiny odborníkov a taktiež orgány činné v trestnom konaní. Mohlo by ísť totiž pokojne aj o zneužitie právomoci verejného činiteľa, aj keď len v štádiu pokuse a ešte navyše aj v čase vyhlásenia núdzového stavu. Zo strany ministra ale ide zjavne o právne diletantstvo, alebo možno aj o psychickú diagnózu.
V každom prípade je to však veta na takmer povinné zbystrenie pozornosti v každom, kto ctí základné atribúty demokratického štátu.
Autor: Ivan Brožík
Zdroj: hlavnydennik.sk