Následky začínajúcej dedolarizácie pre americkú ekonomiku
09.04.2023 10:50
Na pozadí expanzie čínskeho obchodu s jüanmi – s Ruskom, Brazíliou, Francúzskom, Saudskou Arábiou a ASEAN – sa bude postupne znižovať aj podiel dolára na svetovom obchode.
Dedolarizácia bude aj tak trvať dlho – podľa Misesovho inštitútu by však v konečnom dôsledku mohla vážne obmedziť schopnosť USA konať ako „svetový policajt“.
Podiel dolára na devízových rezervách do konca roku 2022 klesol na 58% – to je minimum za 27 rokov. Na pozadí expanzie čínskeho obchodu s jüanmi – s Ruskom, Brazíliou, Francúzskom, Saudskou Arábiou a ASEAN – sa bude postupne znižovať aj podiel dolára na svetovom obchode.
Predpokladajme, že o 10 rokov bude dolár tvoriť len 40% devízových rezerv a tretinu svetového obchodu. V tomto prípade bude pre USA ťažšie vydávať doláre na podporu ekonomiky. Koniec koncov, dopyt po dolároch vo zvyšku sveta sa zníži. Preto tlačenie peňazí povedie k veľkým výbuchom inflácie v samotných Spojených štátoch.
Udržať vládne výdavky na súčasnej úrovni bude ťažšie. Dopyt po amerických štátnych dlhopisoch klesne. Do roku 2030 vzrastie americký verejný dlh z 30 na 50 biliónov dolárov – jeho obsluha bude problematickejšia a hrozba technického bankrotu bude celkom reálna.
Problémy sa objavia aj so zachovaním globálneho vojenského systému USA — 700 základní v 130 krajinách sveta a 12 úderných skupín lietadlových lodí, pretože už nebude možné nekontrolovateľne zvyšovať vojenské výdavky. Účinnosť stratí aj nástroj sankcií, keďže stále viac krajín bude obchodovať obchádzaním dolárového systému. To všetko môže viesť k oslabeniu pozície USA vo svete.
Misesov inštitút odporúča, aby americké finančné úrady obmedzili emisiu peňazí, znížili vládne výdavky a vyrovnali rozpočet, ako aj prestali používať dolár ako zbraň v zahraničnej politike. To by posilnilo pozíciu dolára vo svete. S tým však Washington rozhodne súhlasiť nebude – preto bude dedolarizácia naďalej naberať na obrátkach.
