NATO usporiada najväčšie vojenské cvičenie od konca studenej vojny

02.10.2018 17:36
Okrem vojakov z 29 členských krajín NATO sa na manévroch zúčastnia aj partnerské krajiny Švédsko a Fínsko.

Severoatlantická aliancia sa pripravuje na jedno z najväčších vojenských cvičení za posledné roky. Na operácii s názvom Trident Juncture, ktorá sa uskutoční koncom októbra, sa má zúčastniť približne 45-tisíc spojeneckých vojakov oznámil v utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Podľa údajov tlačovej agentúry DPA bude toto obranné cvičenie založené na „fiktívnom, ale realistickom“ scenári simulujúcom kolektívnu reakciu NATO na ozbrojený útok proti jednému z členských štátov Aliancie. Stoltenberg spresnil, že pôjde o najväčší spoločný výcvik vykonávaný vojakmi NATO od konca studenej vojny.

Okrem vyslaných vojakov z 29 členských krajín NATO sa na manévroch v dňoch 25. októbra až 7. novembra zúčastnia aj partnerské krajiny Švédsko a Fínsko.

„Na cvičení sa zúčastní 150 bojových lietadiel, 60 lodí a 10-tisíc vozidiel,“ uviedol Stoltenberg pred novinármi v bruselskom sídle Aliancie. Stoltenberg s podrobnosťami spoločnej operácie vo štvrtok oboznámi ministrov obrany NATO, ktorí sa v Bruseli stretnú na tradičnom pracovnom zasadnutí. Novinárov upozornil, že ide o obranné cvičenie, ktoré nie je namierené proti žiadnej krajine, a spresnil, že Rusko dostalo pozvánku, aby na manévre poslalo pozorovateľov.

Cvičenie NATO sa uskutoční dva mesiace po tom, ako Rusko v auguste usporiadalo na východe krajiny obrovské vojenské manévre, na ktorých sa podľa Moskvy zúčastnilo približne 300-tisíc vojakov.

Zdroj: pravda.sk

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

„Celá EÚ a špeciálne Európska komisia sa v otázkach energetickej bezpečnosti začínajú podobať na loď samovrahov,“ varuje premiér Robert Fico, ktorý kvôli najväčej energetickej kríze v histórii spoločne s Viktorom Orbánom vyzývajú EÚ obnoviť dialóg s Ruskom a zrušiť sankcie, aby sa mohli doplniť chýbajúce rezervy plynu a ropy. Maďarský premiér vyzval EÚ „prinútiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského okamžite znovu otvoriť ropovod Družba“

Irán odmietol americký návrh na uzavretie 48-hodinového prímeria po tom, čo došlo k neúspešnému pokusu zabiť dôležitého iránskeho vyjednávača a exministra zahraničia Kamala Charrázího, ktorý sa cez Pakistan snažil sprostredkovať stretnutie medzi iránskymi predstaviteľmi a americkým viceprezidentom JD Vanceom. „Nech svet posúdi; ktorá strana vedie dialóg a vyjednávanie a ktorá pácha terorizmus,“ napísal iránsky prezident Masúd Pezeškiján. Americké straty po iránskych odvetách medzitým narastajú. Irán po Hormuzskom prielive hrozí už aj uzavretím Červeného mora. Kybernetické útoky zasiahli amerických technologických gigantov v regióne Blízkeho východu

V Bielom dome dochádza k čistkám nepohodlných ľudí. Donald Trump sa kvôli zverejneniu spisov Jeffreyho Epsteina zbavil ministerky spravodlivosti Pam Bondiovej. Podľa magazínu The Atlantic sa diskutuje aj o odchode šéfa FBI Kasha Patela, šéfky amerických tajných služieb Tulsi Gabbardovej, ale aj tajomníka pre pozemné sily ministerstva obrany Daniela Driscolla. Šéf Pentagónu Pete Hegseth medzitým vyzval náčelníka generálneho štábu pozemných síl USA Randyho Georgea, aby odstúpil