Nemecko a zvyšok EÚ sa podľa šéfa ruského rezortu diplomacie menia na Štvrtú ríšu. Sergej Lavrov vyhlásil, že euroblok sa ponoril do rusofóbneho besnenia a nekontrolovateľnej militarizácie
01.08.2025 08:30
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil Nemecko a Európsku úniu, že sa menia na „štvrtú ríšu“, ktorá sa vyznačuje nárastom rusofóbie a agresívnej militarizácie.
Toto ostré vvyjadrenie bolo publikované v článku uverejnenom v piatok 1. augusta 2025 v denníku Rossijskaja gazeta pri príležitosti 50. výročia Helsinského záverečného aktu o európskej bezpečnosti z roku 1975.
???? Article by Russia's FM Sergey #Lavrov ‘The Helsinki Act’s 50th anniversary: Expectations, reality, and future’
— MFA Russia ???????? (@mfa_russia) July 31, 2025
✍️ There will be no future for the #OSCE if NATO and EU countries do away with the consensus rule.
Read in full: https://t.co/F6X8JJrjUd pic.twitter.com/lxIHOxeaRb
Lavrov kritizoval EÚ a NATO za zradu základných zásad helsinského procesu, ktoré zdôrazňovali rovnakú a nedeliteľnú bezpečnosť pre všetkých. Namiesto toho sa podľa neho západné mocnosti usilujú o jednostrannú dominanciu, rozširovanie NATO a politické zasahovanie do suverénnych štátov pod zámienkou podpory demokracie a ľudských práv.
„Dnešná Európa sa úplne ponorila do rusofóbneho besnenia a jej militarizácia sa stáva v skutočnosti nekontrolovateľnou,“ napísal Lavrov a ako dôkaz uviedol výzvy nemeckého kancelára Friedricha Merza na vybudovanie najsilnejšej európskej armády a opätovné zavedenie brannej povinnosti. Ako ďalší dôkaz nepriateľskej a dehumanizačnej agendy poukázal aj na nedávne vyjadrenia nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa o potrebe byť pripravený zabíjať ruských vojakov.
„Pripomína to historické udalosti. Súčasné Nemecko a zvyšok Európy sa so svojimi súčasnými vodcami menia na Štvrtú ríšu,“ konštatoval šéf ruského rezortu diplomacie.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) podľa jeho názoru zlyhala vo svojom poslaní a namiesto toho sa stala nástrojom západnej propagandy a selektívneho presadzovania práva. Uviedol, že Západ ignoroval ruské výzvy na spravodlivé bezpečnostné záruky a že pokračujúce prenikanie NATO k ruským hraniciam nedalo Moskve inú možnosť ako začať vojenskú operáciu na Ukrajine v roku 2022.
Lavrov v záujme zmiernenia napätia vyzval na „čestný dialóg“ zameraný na stabilizáciu situácie na euroázijskom kontinente prostredníctvom nového bezpečnostného rámca založeného na zvrchovanej rovnosti a zásadách Charty OSN.
„V rámci tejto architektúry bude miesto pre európske krajiny,“ napísal, "ale určite to nebudú ony, kto bude udávať tón. Ak chcú byť súčasťou tohto procesu, musia sa naučiť správnym mravom, vzdať sa diktátu a koloniálnych inštinktov a zvyknúť si na rovnosť a tímovú prácu."
Lavrov na záver varoval, že ak NATO a EÚ budú naďalej vyprázdňovať základné princípy OBSE, organizácia sa môže úplne rozpadnúť a história si bude pamätať tých, ktorí „pochovali“ poslednú šancu na mierové spolužitie v Európe.
Pred 50 rokmi podpísalo 35 štátov záverečný Helsinský akt
Pred 50 rokmi (1. augusta 1975) podpísalo 35 štátov záverečný Helsinský akt, čím bola ustanovená Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe - KBSE. K signatárom v Helsinkách patril aj bývalý Sovietsky zväz (ZSSR).
Išlo o prelomový dokument, ktorý prispel k ukončeniu studenej vojny aj dlhotrvajúceho rozkolu medzi Západom a Východom. Prvého augusta 1975 ho podpísalo pod záštitou fínskeho prezidenta Urha Kekkonena 33 európskych krajín a dva severoamerické štáty. Išlo o 15 štátov NATO, sedem členských krajín Varšavskej zmluvy, 27 kapitalistických a osem socialistických krajín.
K signatárom v Helsinkách patrili Československo aj bývalý Sovietsky zväz (ZSSR). Súčasťou záverečného aktu bola i deklarácia zásad, ktorá obsahovala desať princípov spolupráce v oblasti bezpečnosti, hospodárstva a ľudských práv.
Príprava konferencie o európskej bezpečnosti sa začala koncom roku 1972. Prvá etapa rokovaní sa konala v júli 1973 v Helsinkách za účasti ministrov zahraničných vecí.
Od septembra 1973 do 21. júna 1975 pokračovali rokovania v Ženeve a vo Viedni na úrovni expertov. Tretia a posledná fáza vyvrcholila podpisom záverečného aktu vo fínskej metropole a rokovaním na najvyššej úrovni za účasti 33 európskych štátov (bez Albánska) plus Spojených štátov a Kanady.
Pokračovaním helsinského procesu boli následné konferencie v Belehrade (1977) a v Madride (1980 - 1983), kde sa však nedosiahol veľký pokrok, pretože západné štáty kritizovali porušovanie ľudských práv v ZSSR a v jeho satelitných krajinách.
V Československu následkom toho vzniklo hnutie Charta 77, v Poľsku hnutie Solidarita. Zníženie medzinárodného napätia priniesli až rokovania v rokoch 1986 - 1989 vo Viedni. Pád Berlínskeho múru otvoril cestu k ukončeniu studenej vojny a demokratickým zmenám v Európe.
Po Viedni nasledovala konferencia v Paríži (1990), kde štáty NATO a Varšavskej zmluvy vydali vyhlásenie, že sa už nepovažujú za nepriateľov, čím sa oficiálne skončila studená vojna.
Programovým dokumentom sa stala parížska Charta pre novú Európu, ktorá kládla dôraz na individuálne ľudské práva a na rešpektovanie práv národnostných menšín.
Nasledovali stretnutia v Helsinkách (1992) a Budapešti (1994), kde sa KBSE premenovala na Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Najväčšia regionálna bezpečnostná organizácia v súčasnosti zahŕňa 57 účastníckych štátov. Slovensko sa stalo členom OBSE 1. januára 1993. V rokoch 1999 až 2005 bol na čele OBSE ako jej generálny tajomník slovenský diplomat Ján Kubiš.
Zdroj: rt.com / InfoVojna
