Nemecký architekt podal žalobu proti rúškam. A vyhral. Môže ísť o prelomový rozsudok

13.11.2020 18:10
Tento verdikt súdu platil iba pre žalobcu. Vedenia mesta Düsseldorf však v reakcii povinnosť nosiť rúška taktiež zrušilo, a to s okamžitou platnosťou.

Môže ísť o prelomový rozsdok v dobe pandémie koronavírusu v Nemecku. Súd v 600-tisícovom Düsseldorfe vyhovel v zrýchlenom konaní žalobe architekta Johannesa Engelhardta proti povinnosti nosenia rúška. Tá v Nemecku platí od 9. novembra.

„Neverím na účinok rúšok. Veď sami virológovia už v marci tvrdili, že nič neprinášajú. Preto som išiel k súdu.“ citoval architekta Engelhardta najčítanejši nemecký denník Bild.

Priniesol tiež odôvodnenie súdu pod spisovou značkou 26 L 2226/20: Všeobecné rozhodnutie je príliš „neurčité“. Občanovi nie je jasné, kde a kedy sa na neho vzťauje povinnosť nosenia rúška. Okrem toho majú sudcovia pochybnosti o regulácii vzdialenosti 5 metrov, pretože ide ďaleko za hranicu 1,5 metra voči súčasnému nariadeniu proti šíreniu koronavírusu.

Mesto rešpektuje uznesenie súdu

Tento verdikt súdu platil iba pre žalobcu. Takže Engelhardt mohol byť jediným občanom, ktorý bol v súčasnosti ušetrený nosiť rúško. Ale dopadlo to inak. „Sťažoval som sa a žalobu podal v zastúpení mnohých občanov, preto teraz očakávam, že mesto túto všeobecnú povinnosť nosiť rúško stiahne.“ doplnil 68-ročný architekt.

A presne tak aj reagovalo vedenie mesta a povinnosť zrušilo s okamžitou platnosťou. „Mesto Düsseldorf rešpektuje uznesenie správneho súdu.“ stálo v pondelkovom vyhlásení.

Jochen Lober, právny zástupca Johannesa Engelhardta verí, že tým dávajú návod ďalším. „Tento rozsudok ma byť určitým signálom pre ostatné mestá a ukazuje, že si lokálni politici nemôžu robiť čo chcú.“ poznamenal Lober.

Môže sa sať, že právne bitky v Düsseldorfe budú pokračovať. Mesto zverejní nové nariadenia a Lober na to reagoval slovami: „Pokiaľ by boli rovnako neprimerané ako tie posledné, podáme ďalšiu žalobu.“

Podobne ako architekt to vidia aj iní obyvatelia mesta

Podobne ako architekt Engelhardt, aj keď s výhradami, vidia situáciu v siedmom najľudnatejšom meste aj ostatní obyvatelia. „Som za povinnosť nosiť rúško, predovšetkým v meste a v určité hodiny. Ráno o deviatej v centre skoro nikto nie je, ale keď sa tam večer stretáva veľa ľudí, tak tam by tá povinnosť platiť mala. Ale nemyslím si, že celoplošné nariadenie je nutné. Chcelo by to riadiť sa zdravým rozumom. Pokiaľ nie sú v okolí žiadni ľudia, pohybujme sa voľne bez rúška. Ale ak v blízkosti ľudia sú, nasaďme si rúško.“ vyjadrila sa gastronómka z Düsseldorfu.

86-ročná dôchodkyňa Uta Schmitzová pre Bild uvedla: „Príde mi to smiešne, keď som sama na ulici, aby som chodila s rúškom. Mám pochopenie pre nosenie masky tam, kde je veľa ľudí. Ale nie vtedy, keď idem sama so psom na prechádzku.“

Zdroj: ereport.sk

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: „Obchodná dohoda medzi EÚ a USA je čistá katastrofa. Korporácie a mimovládky v USA a Európe vychovali politikov, ktorí nemajú záujem obhajovať potreby bežných občanov. Nežná revolúcia bol vopred dohodnutý program, kde mali globálne sily predurčených ľudí, ktorí preberú moc. Česko, Poľsko, Uhorsko, ale aj Balkán a ranná ruská štátnosť nadväzujú na Veľkú Moravu. Slováci nie sú použiteľní v žiadnej vojne proti Rusku. Maďari svojím šovinizmom rozbili Strednú Európu a vznikla 1. svetová vojna. Poľský imperiálny projekt Trojmoria nemá budúcnosť. Konflikt na Ukrajine bol vyprovokovaný. Andrej Danko je politický analfabet, ktorý SNS totálne vykostil a vie dobre manipulovať,“ tvrdí expolitik a historik Anton Hrnko

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými