Neocon 101: Kto sú a v čo veria neokonzervatívci?
13.10.2015
Starší článok, ktorý nám pripomenie ako môže malá skupinka pomätených ľudí zničiť svet a jeho hodnoty.
Mnohokrát za výdatnej pomoci slovenských 'intelektuálov'.
Neoconi veria, že Spojené štáty by sa nemali hanbiť používať svoju neohrozenú moc na šírenie svojich hodnôt po celom svete, pričom ak treba, tak aj silou. Niektorí dokonca hovoria o potrebe kultivácie impéria Spojených štátov. Neokonzervatívci veria, že novodobé hrozby, ktorým USA čelia, nie je už ďalej možné spoľahlivo kočírovať a preto im treba predchádzať - niekedy aj formou preventívnej vojenskej akcie.
Väčšina neoconov verí, že USA dovolili spomenutým hrozbám nabrať väčšie rozmery v dôsledku nedostatočného vynakladania prostriedkov na obranu a ich nedostatočne agresívnou konfrontáciou. Tvrdia, že jednou z takých hrozieb bol Saddam Hussein a jeho snaha o získanie zbraní hromadného ničenia. Zosadenia pána Husseina sa neoconi nemilosrdne dovolávali už od vojny v Perzskom zálive v roku 1991.
Väčšina neoconov zdieľa neochvejnú podporu pre Izrael, ktorý považujú v nestabilnom regióne za nepostrádateľný pre vojenské záujmy Spojených štátov. Izrael taktiež považujú za baštu demokracie v regióne ovládanom despotmi. S vierou že autoritariánstvo a teokracia vydláždili na Strednom východe cestu nárastu “proti-amerikanizmu”, neoconi obhajujú - počínajúc Irakom, demokratickú transformáciu regiónu. Veria taktiež tomu, že multilaterálne inštitúcie predstavujú pre USA zbytočnú brzdu, keďže sa im nedá dostatočne veriť vo veci efektívnej neutralizácie hrozieb globálnej bezpečnosti.
Aké sú korne neokonzervatívneho presvedčenia?
Pôvodní neoconi boli malou skupinou prevažne židovských liberálnych intelektuálov, ktorí v 60-tych a 70-tych rokoch dvadsiateho storočia nadobudli rozčarovanie nad excesmi americkej ľavice a jej neochotou adekvátne vynakladať zdroje na obranu. Mnohý z týchto neoconov pracovali v 70-tych rokoch pre demokratického senátora Henryho “Scoop” Jacksona - neochvejného anti-komunistu. Ešte pred nástupom rokov 80-tych sa z neoconov stali republikáni, ktorí našli s jeho odvážnou rétorikou a prudkým posilnením zbrojenia v prezidentovi Ronaldovi Reaganovi cestu pre svoj agresívny prístup ku konfrontácii Sovietskeho zväzu. Po páde Sovietskeho zväzu neoconi odsudzovali to, čo považovali za spokojnosť Ameriky samej so sebou. V 90-tych rokoch varovali pred nebezpečenstvom, ktoré podľa nich predstavovalo zníženie amerických výdavkov na obranu, ako aj znižovanie významu úlohy USA vo svete.
Na rozdiel od ich predchodcov, väčšina mladších neoconov nikdy nebola ľavicová alebo stredová. Vždy to boli reganovský republikáni.
Aký je rozdiel medzi neokonzervatívcom a konzervatívcom?
Liberáli pôvodne prisúdili predponu ”neo” svojim súdruhom, ktorí sa v 60-tych a 70-tych rokoch odtrhli z ich šíkov a stali sa konzervatívnejšími. Odpadlíci si udržali liberálnejšie presvedčenie v niektorých oblastiach domácej politiky. Avšak boli to práve otázky zahraničnej politiky, ktoré vždy definovali neokozervativizmus. Zatiaľ čo konzervatívci preferovali uvoľnovanie napätých vzťahov so Sovietskym zväzom a riadenie situácie z pozície sily, neoconi tlačili na priamu konfrontáciu, čo sa stalo zmyslom ich bytia v 70-tych a 80-tych rokoch.
Dnes konzervatívci ako aj neoconi uprednostňujú robustnú armádu. Konzervatívci však majú svoje pochybnosti ohľadne vojenskej intervencie a takzvaného budovania štátu na vojenskej sile (nation building - pozn. prekl.). Neoconi sa v tomto smere neobmedzujú. Kampane po 11. septembri 2001 namierené proti režimom v Afganistane a Iraku demonštrujú, že neoconi sa nezdráhajú nastolovať zmeny režimov v cudzích štátoch silou a následne ich pretvárať na obraz Ameriky. Neoconi veria, že USA musia urobiť bez ohľadu na cenu všetko pre ukončenie štátmi podporovaného terorizmu. Toto zväčša znamená agresívny tlak na ustanovenie demokracie na Strednom východe. Toto dokonca aj po 9. septembri vidia mnohí iní konzervatívci - najmä izolacionistické krídlo, ako príliš grandiózny sen s následkami nočnej mory.
Ako ovplyvnili neokonzervatívci zahraničnú politiku Spojených štátov?
Nájdením spriaznenej duše v osobe prezidenta Reagana sa neoconom podarilo významnou mierou podieľať na zahraničnej politike Spojených štátov v 80-tych rokoch dvadsiateho storočia.
V 90-tych rokoch sa však dovolávaniu neoconov po akcii nedostalo dostatok pozornosti. Mimo kruhov reaganovských think-tankov a izraelskej pravicovej strany Lukid sa myšlienky o zmene režimu zdali politickému strednému prúdu ako provokatívne a extrémistické. S výnimkou niektorých prípadov, ako napríklad rozhodnutím prezidenta Billa Clintona uskutočniť niekoľko izolovaných útokov na ciele podozrivé z terorizmu v Afganistane a Sudáne v roku 1998, boli rozpravy neoconov o preventívnom vojenskom zásahu považované za preháňanie a zostali nepovšimnuté.
Napriek umlčaniu prezidentom, ktorý volal v zahraničných záležitostiach po zdržanlivosti a pokore, využili neoconi 90-te roky na vyostrenie svojej rétoriky a zosnovali svoj plán na uchopenie americkej moci. Ich myslenie do budúcnosti a dlhoveké väzby na republikánske kruhy im dopomohli získať kľúčové posty počas Bushovho funkčného obdobia.
Teroristické útoky z 11. septembra 2001 zapríčinili viac ako kedykoľvek predtým príklon veľkej časti Bushovho kabinetu bližšie k neoconom. Iba pár dní po udalostiach z 11. septembra napísal jeden z popredných neokonzervatívnych think-tankov vo Washingtone - Project for a New American Century (Projekt pre Nové Americké Storočie - pozn.prekl.), list prezidentovi Bushovi, v ktorom volal po zmene režimu v Iraku. Onedlho Bush, ktorý v roku 2000 viedol kampaň proti budovaniu štátu na vojenskej sile a proti nadmernému zahraničnému vojenskému intervencionalizmu, taktiež začal volať po zmene režimu v Iraku. Vo svojom vysoko povšimnutiahodnom privolení neoconskému vplyvu si Bush vybral American Enterprise Institute (AEI) ako miesto pre svoju reč, ktorú predniesol vo februári 2003 a v ktorej vyhlásil, že víťazstvo USA v Iraku by mohlo zahájiť novú etapu v budovaní mieru na Strednom východe. AEI - de facto centrála neokonzervatívnej politiky sa v tom čase už dlhšie ako dekádu dovolávala demokratizácie Arabského sveta.
Ako vyzerá vysnívaný svet podľa neokonzervatívcov?
Neoconi si predstavujú svet, v ktorom sú Spojené štáty neohroziteľnou super-veľmocou imúnnou akýmkoľvek nebezpečenstvám. Veria, že USA majú zodpovednosť zastávať rolu “benevolentného globálneho hegemóna”. Z tejto pozície by USA mohli udržiavať impérium spôsobom vytvárania demokratických vlád s liberálnou ekonomikou na ruinách “padlých štátov”, či utlačovateľských režimov, ktoré považujú za ohrozenie Spojených štátov, alebo ich záujmov. V neoconskom vysnívanom svete by bol celý Stredný východ demokratizovaný vo viere, že by sa tak eliminovalo hlavné centrum množenia teroristov. Podľa ich tvrdenia by tento prístup nebol najlepší iba pre USA, ale aj pre celý svet. Z ich pohľadu môže na svete zavládnuť mier iba prostredníctvom silného líderstva Spojených štátov so spoľahlivou silou a nie vďaka slabým dohodám, ktoré tyrani nerešpektujú.
Ktorýkoľvek režim, ktorý by bol otvorene nepriateľský voči USA a ktorý by zároveň mohol predstavovať hrozbu by bol konfrontovaný agresívnym spôsobom a nie iba “utíšený” či “zovretý”. Armáda USA by bola rekonfigurovaná po celom svete tak, aby jej bola umožnená vyššia flexibilita a rýchlejšie nasadenie v horúcich bodoch na Strednom východe, ako aj v Strednej a Juhovýchodnej Ázii. Spojené štáty by míňali viac na zbrojenie a to najmä na sofistikované zbrane s vysokou presnosťou, ktoré by bolo možné používať v preventívnych zásahoch. Tento scenár by bol vždy začlenený v rámci multilaterálných inštitúcií ako OSN, ale nikdy by nimi nebol viazaný, ak by malo prísť na dosahovanie vlastných záujmov kedykoľvek by to vyhovovalo.
Zdroj: globalresearch.ca
Preklad: T.K. InfoVojna
