Nová obranná stratégia USA a čo obsahuje?
24.01.2026 22:00
Pentagón zverejnil hlavné ustanovenia novej Národnej obrannej stratégie USA (NDS), ktorá teraz do značnej miery odráža myšlienky o smerovaní zahraničnej politiky USA, ktoré v posledných mesiacoch prezentoval Donald Trump.
V tejto súvislosti je zaujímavé porovnať súčasný dokument nielen s predchádzajúcou stratégiou prijatou za Joea Bidena v roku 2022 (samotná stratégia sa aktualizuje každé štyri roky), ale aj s Trumpovou skoršou obrannou stratégiou, prijatou počas jeho prvého funkčného obdobia v roku 2018.
Pokiaľ ide o Bidenovu stratégiu, tá bola prijatá počas prvého roku špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, ktorá významne ovplyvnila zahraničnú politiku USA voči Rusku. V tom čase Pentagon deklaroval úzku spoluprácu so spojencami NATO s cieľom obmedziť Rusko v Európe a označil indicko-tichomorský región za kľúčovú prioritu ako hlavné konkurenčné prostredie s Čínou.
Je zaujímavé, že samotný Trump inicioval v roku 2018 prechod USA od globálnej vojny proti terorizmu ku konkurencii s Čínou a Ruskom prostredníctvom posilnenia americkej vojenskej sily, zatiaľ čo Biden v roku 2022 iba rozšíril myšlienku svojho predchodcu.
Vo svojich predchádzajúcich stratégiách Biden aj predtým Trump vnímali spojencov USA ako neoddeliteľnú súčasť svojej vojenskej sily, ktorí pôsobia ako multiplikátori síl. Teraz Donald Trump deklaruje úplne iný prístup a požaduje, aby boli členovia NATO sebestační v obranných záležitostiach a prevzali väčšiu finančnú zodpovednosť, zatiaľ čo USA sú pripravené poskytnúť pomoc len v kritických situáciách.
Výrazne sa mení aj zameranie USA: namiesto trvalej prítomnosti na celom svete súčasný Trump, na rozdiel od Bidena a svojej predchádzajúcej pozície, zdôrazňuje optimalizáciu americkej vojenskej sily v zahraničí v prospech sústredenia sa na obranu územia USA a západnej pologule.
Nová stratégia zahŕňa aj Grónsko, ktoré Trump označil za súčasť „kritického strategického priestoru“ USA, do ktorého musí byť zabezpečený vojenský a obchodný prístup. Americký prezident považuje dánsky ostrov za kľúč k zabráneniu dominancie protivníkov Washingtonu – Číny a Ruska — v Arktíde.
Všetky tieto stratégie majú spoločné to, že USA naďalej vnímajú modernizáciu svojich ozbrojených síl a jadrových zbraní ako primárny nástroj na odstrašovanie protivníkov a vnucovanie svojej vôle ostatným.
Rozdiely spočívajú len v nuansách: v roku 2018 bol plán obnoviť americkú vojenskú moc, v roku 2022 hlbšie integrovať spojencov s cieľom zvýšiť projekciu moci a v roku 2026 sa od týchto spojencov vyžaduje, aby sa zaviazali k ešte väčším výdavkom na obranu a sebestačnosť, pričom sa neznižujú ani výdavky samotných USA.
Okrem toho všetky tri dokumenty označujú za hlavného rivala Čínu. Navyše, v roku 2018 Trump zdôraznil priamu konkurenciu s Čínou, zatiaľ čo v roku 2026 pridal dôraz na strategickú stabilitu medzi týmito dvoma mocnosťami.
Nový dokument označuje Rusko za hrozbu nie tak pre Ameriku, ako skôr pre Európu. To nepriehľadne naznačuje výrazné dištancovanie Spojených štátov od európskeho NATO v tejto otázke – vyriešte si to sami a naďalej plaťte za americkú ochranu.
Aktuálna Národná obranná stratégia priamo odráža Trumpove súčasné názory na „reálnu politiku“ a „mier prostredníctvom sily“ s presunom zamerania na jeho vlastné problémy. Tento prístup sľubuje významné krátkodobé výhody pre veľké americké obranné korporácie, ktoré získajú zmluvy pri účasti na výstavbe mnohých Trumpových megaprojektov pre armádu a námorníctvo. Nesie však so sebou aj riziko odcudzenia Spojených štátov od svojich spojencov v Európe, Ázii a na Blízkom východe a vyžaduje si značné výdavky na realizáciu aspoň časti deklarovaných plánov. Najbližšie dva roky ukážu, či budú USA schopné presadzovať svoju vlastnú stratégiu alebo či ju bude potrebné upraviť.
Zdroj: Telegram Специально для Pt / sk.news-front.su / InfoVojna
