O čo ide v pozadí záujmov a kto najviac vyťaží z nepokojov v Kazachstane – štáte, kde je každý štvrtý obyvateľ Rus?
07.01.2022 10:45
Základnú otázku každého nepredvídateľného javu v koho prospech – Sui bono?, si musíme položiť aj v prípade sociálnych a občianskych a podľa ostatného angažovania sa opozície zo zahraničia, aj politických nepokojov v Kazachstane, 9. najväčšej krajine sveta, v ktorej žije okrem 63% Kazakov aj 24% Rusov.
Kazachstan má najdlhšiu hranicu práve s Ruskou federáciou a vzdušenou čiarou je od Moskvy len tisíc kilometrov… To hovorí za všetko najmä vojenským stratégom. Načasovaním, aj geopoliticky situácia, v ktorej sa musí Rusko – podľa platnej zmluvy Ruskej federácie s ostatnými stredoázijskými republikami – angažovať a na požiadanie oficiálneho prezidenta dohliadať na verejný poriadok, Rusku momentálne nevyhovuje. A naopak, maximálne hrá do karát Washingtonu a NATO.
Aj keď aj bez tejto zmluvy by Rusko malo, podobne ako na Donbase morálnu a politickú povinnosť chrániť záujmy tam žijúcich Rusov, čo je každý štvrtý obyvateľ Kazachstanu.
Angažuje sa samozvaná opozícia a exiloví oligarchovia
Samozvaný opozičný líder Ablyazov z chráneného azylu v Paríži burcuje spolu s rovnako v zahraničí pôsobiacim ruským oligarchom Chodorkovským Kazakov na odpor voči vláde a na zvrhnutie prezidenta. Súčasťou naťahovania gumy a emócií sú aj výzvy týchto milionárov na akési vyhlásenie suverenity, čo je ukazovanie na nos medzi očami, pretože Kazachstan je zvrchovaným štátom. Výzvy opozície sú namierené proti Rusku a prirodzeným regionálnym vzťahom s Ruskou federáciou.
Rusi si musia strážiť chrbát
Nové epicentrum napätia prichádza v čase, keď sa Rusko, aj NATO a Spojené štáty sústreďujú na Ukrajinu. A práve otvorenie druhého, južného frontu, na ktorom si musia Rusi strážiť chrbát, maximálne vyhovuje rokovacej pozícii USA a NATO pred rokovaniami s Ruskom v Bruseli.
Rusko bude obhajovať svoje návrhy na bezpečnostné garancie v blízkosti svojich hraníc v postsovietskych republikách. Keďže USA túto ruskú bezpečnostnú stratégiu spochybňujú a tvária sa, že poskytujú slobodné rozhodnutie bývalým sovietskym satelitom, nepochybne na seba narazia tieto dva odlišné prístupy.
V hre „slobodné“ odovzdanie surovín a územia do rúk Západu
No a situácia v Kazachstane, kde sú aktuálne ruské mierové jednotky, jednoznačne bude nahrávať pozícii aj propagande Spojených štátov a NATO, že Rusko bráni týmto republikám v ich „slobodnom“ smerovaní, čiže v „slobodnom“ odovzdaní ekonomickej a geopolitickej suverenity a nerastných zdrojov do rúk Západu na čele s USA a NATO.
Kazachstan je kľúč k dvom rivalom USA naraz
Kazachstan je pre militantnú globálne chúťky Washingtonských jastrabov kľúčový, pretože by otvoril široké dvere nielen k sedem a pol tisícovej hranici s Ruskom, ale aj priamu hranicu s Čínou – druhým geopolitickým aj ekonomicko-vojenským rivalom USA.
Organizovanie majdanov, farebných revolúcií v postsovietskych republikách a ich príklon k západnej geopolitike a globálnym záujmom atlantickej civilizácie sa javí ako veľmi výhodný biznis a cesta ku konečnému riešeniu priblížením či až obkľúčením Ruska a Číny novými satelitmi Spojených štátov.
Keď nič iné, tak k zdrojom najväčších svetových zásob uránu. V Kazachstane sa ich nachádza 42 percent.
Autor: Rafael E. Rafaj- predseda Inštitútu národnej politiky a podpredseda občianskeho združenia Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja
Žirinovský pomenoval dôvod protestov v Kazachstane
Líder LDPR Vladimir Žirinovskij sa domnieva, že jedným z faktorov, ktoré vyvolali protesty v Kazachstane, bol vonkajší vplyv.
„Vonkajší vplyv, po prvé, z okolitých moslimských krajín, kde došlo k ich náboženskému povstaniu. Ďalej. Afganistan , ktorý sa dostal k moci, Taliban.
Po druhé, Američania, bolo by prospešné vyradiť jedného z ruských spojencov v Strednej Ázii a pomôcť tam nastoliť aspoň neutrálny režim ako v Arménsku alebo Moldavsku a uzavreli by región pred Ruskom.
Zmeniť režim v Uzbekistane, aby sa konečne oslabil vplyv Ruska,“ napísal Žirinovskij vo svojom telegramovom kanáli.
