O strážcoch správneho myslenia

17.04.2019 15:48

V každom spoločenstve, ktoré dopustí, aby sa myslenie delilo na správne a nesprávne, vznikne kasta strážcov kultu. Títo strážcovia sa do svojej role postavia dobrovoľne a horlivo strážia, či sa niekto nedopúšťa zlého myslenia.

Všimnite si: človek nemusí nič vykonať, nemusí spôsobiť nikomu žiadnu škodu, žiadne poškodenie, ale niečím dá najavo, že si myslí niečo iné, než spoločenstvo, do ktorého patrí.

Pritom spoločenstvo už z definície nemá, ani nemôže mať, jednotný názor, jednotné myslenie. Strážcovia kultu sa ale z titulu svojej funkcie, do ktorej sa pasovali, cítia povolaní názor spoločenstva formulovať. Niekody proste, „toto si predsa myslíme„, inokedy rafinovanejšie: „Toto si nemyslíme.„

Od „toto si nemyslíme“ je len krok k „toto by ste si nemali myslieť“ a tedy logicky vzaté by ste o tom nemali ani premýšľať, alebo to kriticky skúmať. Všimnite si: stále nejde o to, že by sa zabraňovalo konaniu, ktoré niekoho poškodí; jedná sa o zločin „nevhodného myslenia„.

Nevhodné myslenie bývá nakoniec hlasito odsúdené strážcami kultu. Hlasité odsúdenie myšlienky a dehonestácia ľudí, ktorí sa jej dopustili, ale nebývá smerované k previnilcom; strážcovia ho prevolávajú k davu, chrbtom k previnilým a vôbec ho neprevolávajú preto, aby napravili „hriešnikov“, ale preto, aby vydesili ostatných: „Opovrhujte kacírmi. Kdo neopovrhuje, je vlastne sám tak trochu kacír a onedlho tu bude stáť on a my všetci ním budeme opovrhovať tak, ako teraz opovrhujeme týmito!„

Horliví ustrašení z davu sa často predbiehajú v tom, kdo skôr, hlasnejšie, razantnejšie odsúdi kacíra. Boja sa, že pomalosť alebo neochota bude braná ako dôkaz sympatií s previnilcami, a teda vlastne priznanie k tomu, že sami nie sú vo viere neochvejne pevní… A tak zo strachu volajú najhlasnejšie „HANBA!„, v nádeji, že na nich spočinie oko strážcovo láskavým pohľadom, ktorý ich ujistí v tom, že oni sami nie sú kacíri, že zatiaľ ešte v tomto okamžiku oni nie sú kacíri.

Strážcovia kultu vo všetkých spoločenstvách získavajú absolútnu moc, pretože rozhodujú o tom, kto je vyvrheľ a kto je zatiaľ ešte správny. Sami sú nedotknuteľní, aj keď raz za čas razantne objavia myšlienkové odchýlenie vo vlastných radoch a prísne ho potrestajú – tým sa opäť zosilní ich absolútna moc nad myslením celého spoločenstva.

Z fyzického väzenia môžete utiecť do vnútorného sveta. Z totality myslenia len do oslobodzujúceho šialenstva.

Zdroj: slobodnyvyber.sk