Oplakávanie smrti mesiáša Afriky
11.12.2015
Po zvrhnutí Muammara Kaddáfiho v roku 2011 dochádzalo v Líbyi miestami k oslavnému jasaniu. Jake Wallis Simons (žurnalista – Telegraph; Times; BBC; CNN; Daily Mail - pozn. prekl.) však nemusel zájsť v Ghane príliš ďaleko na to aby stretol tých, ktorí majú na popraveného líbyjského vodcu dobré spomienky a dodnes jeho stratu oplakávajú.
V jedno nedávne nedeľné popoludnie som uprostred žltého prachu, slnečnej žiary a výfukových splodín v Accra stretol muža, ktorý mi povedal, že plukovník Kaddáfi bol mesiáš.
Jeho meno bolo Karim Mohamed - životom prekypujúci 45 ročný krajčír, ktorý tri roky žil a pracoval v Líbyi pred Kaddáfiho pádom.
Bol ženatý, mal tri deti a žil v šesťizbovom dome, ktorý si sám postavil za peniaze, ktoré zarobil v Lýbyi.
Povedal mi: “V Líbyi boli všetci šťastní”. “V Amerike sú ľudia čo spávajú pod mostom. To v Líbyi nikdy nebolo. Nebola diskriminácia, žiadne problémy, nič. Bola dobra práca za dobré peniaze. Za všetko v mojom živote vďačím Kaddáfimu. Bol to mesiáš Afriky”
Karimov postoj zďaleka nie je v tejto časti Ghany ojedinelý. Ako sme sa tak rozprávali, priblúdili k nám ďalší dvaja muži, ktorí sa pridali do rozhovoru a zakrátko sa ukázalo, že aj oni zdieľajú obdiv k líbyjskému diktátorovi.
“Kaddáfi bol dobrý chlap”, hovorí Mustafa Abdel Momin - usmievavý 35 ročný stavebný robotník, ktorý pracoval sedem rokov v Líbyi. “Nikdy nikoho nepodviedol. Bol perfektný. Najlepší.”
“Aký malo zmysel zabiť ho?”, pýta sa Eliyas Yahya - miestny imám v okrúhlej čiapke, so špicatou bradou a veľmi silným hlasom. “Keď chcete vyriešiť problém tak niekoho zabijete, ale teraz je ten problém horší. Načo zabíjať Kaddáfiho?”
Kaddáfi možno bol nemilosrdný autokrat, ale relatívna stabilita a blahobyt boli po celé roky pre zúfalých migrantov hľadajúcich prácu darom z nebies. Moji priatelia patria k desiatkam tisíc Afričanov, ktorí sa vďaka zárobkom z práce v Líbyi dokázali vo svojich krajinách vymaniť z bludného kruhu chudoby.
Dôkazy o tom ležali počas nášho rozhovoru v tieni malého obchodu s potravinami všade navôkol. Bolo to v severnom distrikte mesta neoficiálne zvanom líbyjská štvrť - domov komunity občanov Ghany, ktorí zarobili počas Kaddáfiho režimu.
Nikde nebolo vidieť schátrané domy, charakteristické pre mnohé iné časti mesta Accra. Namiesto toho tam boli moderné, priestranné rezidencie, ktoré sa tiahli do diaľky popri oranžovej hlinenej ceste.
Karim ukázal na miesto o ktorom som si myslel, že asi bude sídlom miestneho zastupiteľstva. Ukázalo sa však, že išlo o haciendu muža menom Sheikh Swala, ktorý rozbehol za peniaze zarobené v Líbyi niekoľko firiem. Dom mal 30 izieb. A bez Kaddáfiho by nikdy nebol postavený.
Samozrejme že vidieť v tomto susedstve novostavbu je dnes raritou. Tu a tam nejaké nedokončené domy. Keď zosadili Kaddáfiho v líbyjskej štvrti sa zastavil čas.
Do skupinky sa pripojil iný, 36 ročný muž menom Amadu. Spočiatku si ho nikto nevšímal, keďže bol dosť uzatvorený. Nakoniec však rozpovedal svoj príbeh. Amadu patril medzi tých čo si nemohli dovoliť riadne víza do Líbye. V roku 2010 sa tam teda spolu s hŕstkou kamarátov vydali na nebezpečný pochod naprieč Saharou. Došla im voda a mnohí zo skupiny zahynuli, ale jemu sa nakoniec podarilo dostať do Líbye a zamestnať sa ako pokrývač.
Pred tým ako vypukla v roku 2011 vojna, nasporil si 3 500 dolárov. Pamätá si ako stál v doku v Tripolise keď zazneli prvé výstreli a musel utekať do úkrytu. Skrýval sa niekoľko dní vo svojej izbe až sa mu nakoniec podarilo utiecť do Ghany, ale nebolo možné priniesť si aj ťažko zarobené peniaze. A tak zahynuli jeho sny.
“Pre mladých nie je v Ghane nič”, hovorí Mustafa. “Po Kadáffim je to tu samá kríza. Nezamestnanosť mladých je tu v závratných výškach a nemáme s tým čo urobiť. Buť sa dáme na kriminálny život, pretože iba tak sa dá dostať k peniazom, alebo sa pokúšame dostať do Európy.”
Ostatní súhlasia. “Teraz je to všade kam idete len Európa, Európa, Európa”, hovorí hlasne Eliyas. Niektorí idú do Brazílie ak si to môžu dovoliť. Ale pre všetkých ostatných je Európa”.
Pred svojim zosadením Kaddáfi oficiálne varoval Európsku úniu, že ak jeho režim skolabuje, k jej brehom príde až dva milióny migrantov, ktorí spôsobia chaos.
Možno bol viac diktátorom ako mesiášom. Ale vyzerá to tak, že v tomto mal pravdu.
Zdroj: bbc.com
Preklad: TK InfoVojna
