Opustí Afrika Medzinárodný trestný súd?

13.03.2015
Robert Mugabe, prezident Zimbabwe, bol vybraný ako predseda Africkej únie (AÚ). Čoskoro bude mať 91 rokov. Mugabe bol po dlhú dobu pre Západ tŕňom v oku. Zimbabwe bola pod sankciami mnoho rokov a jej hlava štátu má uložený zákaz cestovania, ktorý jej bráni vo vstupe do Európy. Po voľbách však Európska únia uvoľnila niektoré obmedzenia.

Foto: alliance/landov

Robert Mugabe, prezident Zimbabwe, bol vybraný ako predseda Africkej únie (AÚ). Čoskoro bude mať 91 rokov. Mugabe bol po dlhú dobu pre Západ tŕňom v oku. Zimbabwe bola pod sankciami mnoho rokov a jej hlava štátu má uložený zákaz cestovania, ktorý jej bráni vo vstupe do Európy. Po voľbách však Európska únia uvoľnila niektoré obmedzenia. Africká únia prijala rozhodnutie nahradiť Medzinárodný trestný súd (MTS) svojim vlastným súdom, aby posudzoval prípady porušovania ľudských práv a medzinárodných trestných činov.

Skutočnosť, že Africká únia môže odstúpiť od Štatútu Medzinárodného trestného súdu pritiahla pozornosť. Táto záležitosť bola prerokovaná, zatiaľ čo sa MTS snažil zabrániť tomuto drastickému rozhodnutiu. V decembri 2014 súdna komora požadovala, aby bol proces v prípade kenského prezidenta Uhuru Kenyatta Muigai buď zahájený, alebo súd stiahol všetky svoje obvinenia. 5. decembra 2014 úrad prokurátora Medzinárodného trestného súdu oficiálne stiahol obvinenia proti prezidentovi republiky Keni. Nebol nájdený žiadny dôkaz po ktorom by bolo možné ísť, ako nebol ani žiaden dôkaz na podporu obvinenia v prípade líbyjskeho Muammara Kaddáfího, prezidenta Pobrežia Slonoviny Laurenta Gbagbo a prezidenta Sudánu Omar - Bashira. Cieľom všetkých týchto súdnych sporov nebolo zistiť pravdu, ale vyvinúť nátlak na hlavu štátu. Je dobré si uvedomiť, že keď MTS viedol svoj prvý súdny prípad (prípad Thomasa Lubangu z Demokratickej republiky Kongo), tak prvý svedok priznal priamo v súdnej sieni, že dodal falošné svedectvo pod tlakom prokuratúry.

Tesne pred summitom Africkej únie sa Medzinárodný trestný súd rozhodol preukázať svoju pripravenosť k spolupráci s Africkou úniou. Na tento účel použil prípad ugandského prezidenta Yoweri Museveni, vedúceho súpera Medzinárodného trestného súdu. Za desať rokov súd nedokázal zatknúť jediného človeka obvineného v prípade Božej armády odporu. 24. januára sa Dominic Ongwen, veliteľ v Božej armáde odporu, náhle rozhodol vzdať a o deň na to čeliť súdu. Tento trik dokazuje, že súd môže zatknúť každého, voči komu vznesie obvinenia. Ale robí to len pre svoje vlastné účely.

Boj o udržanie Afriky v Medzinárodnom trestnom súde je ešte pred nami. Pokus nájsť kompromis a pritom napínať svaly, sa uskutoční na ďalšom summite Africkej únie v júni 2015.

Demonštrácia sily je stále viac vidieť v Nigérii pri jej hlavných voľbách (vrátane prezidentských volieb), ktoré sa budú konať 14. februára. 2. februára sa Fato B. Bensouda, žalobca MTS, bez okolkov zaplietol do predvolebnej kampane vyzývajúc Nigérijčanov, aby sa rozhodli správne. Znie to dosť hmlisto, ale je v tom jasné posolstvo. Boj proti islamistickej skupine Boco Haram je na vrchu nigérijskej agendy. Skupina sa aktívne zapojila do volebnej kampane. Vedúcich kandidátov zhromaždenia sprevádzali výbuchy. Dňa 3. februára vybuchla bomba len 3 minúty po tom, čo nigérijský prezident Goodluck Jonathan opustil volebné zhromaždenie. Teroristické aktivity Boco Haram sa zintenzívnili. Prokurátor MTS povedal, že vládne sily Nigérie už spáchali zločiny proti ľudskosti, ktoré spadajú pod jurisdikciu MTS. Je to jednoznačný odkaz prezidentovi Nigérie. Prokurátor vyzýva voličov, aby sa rozhodli správne. To predstavuje priame zapojenie do vnútorných záležitostí Nigérie. Kandidát vyzývajúci k neutíchajúcemu boju proti Boco Haram obdržal „čierny bod“ z Medzinárodného trestného súdu.

Africké štáty nie sú samé medzi tými, ktoré sa rozčarované činnosťou MTS. 16. januára prokurátor Medzinárodného trestného súdu, Fato Bensouda, začal „predbežné šetrenie situácie v Palestíne“. V odpoveď Izrael naštartoval aktívnu kampaň diskreditácie Medzinárodného trestného súdu. Vyzýva aj ostatné štáty, aby ho prestali financovať. Izraelský minister zahraničia Avigdor Lieberman 18. januára v izraelskom rozhlase povedal: „budeme vyžadovať od našich priateľov v Kanade, v Austrálii a v Nemecku aby ho proste prestali financovať.“ „Tento orgán nereprezentuje nikoho. Je to politický orgán,“ povedal. „Existuje zopár krajín - už som ohľadom toho telefonoval – ktoré si tiež myslia, že nie je žiaden dôvod, aby tento orgán existoval. “ Nemecko, Kanada, Austrália a Japonsko sú hlavnými prispievateľmi pre MTS. Na vyhlásenie sa objavila zaujímavá reakcia. „Krajiny, ktoré podporujú súd, ho budú pokračovať aj naďalej,“ povedal jeden európsky diplomat, ktorý hovoril pre citlivosť veci pod podmienkou anonymity.

Krátený preklad z:

http://www.strategic-culture.org/news/2015/02/24/will-africa-leave-international-criminal-court.html

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch