Orbán: EÚ nezvládla pandémiu koronavírusu ani ekonomickú a migračnú krízu

08.07.2020 17:05
Podľa maďarského premiéra na uvedené problémy reagovali inak na východe a inak na západe kontinentu.

Európa neriešila patrične ekonomickú krízu v roku 2008, migračnú krízu, ale ani pandémiu koronavírusu. Konštatoval to v stredu v rámci videokonferencie Európa bez cenzúry predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, podľa ktorého na uvedené problémy reagovali inak na východe a inak na západe kontinentu.

Podľa spravodajského servera 444.hu na podujatí zorganizovanom nadáciou Za občianske Maďarsko vystúpili s prejavom aj ďalší pravicoví politici: prezident Srbska Aleksandar Vučič a predseda slovinskej vlády Janez Janša.

Maďarský premiér zdôraznil, že bola narušená aj mocenská rovnováha, ktorej ekonomickým motorom pred 30 rokmi bola nemecko-francúzska os, pričom Veľká Británia bola "nositeľom vlajky Európy národov". Nateraz sa však podľa Orbána Francúzi zadlžili a každý čaká záchranu kontinentu od Nemcov, pritom Briti z Európskej únie (EÚ) vystúpili. Maďarský ministerský predseda vyjadril názor, že po neskorých reakciách na svetové dianie v uplynulých 12 rokoch by sa Únia mala sústrediť na vytvorenie vlastnej stratégie a mala by vyvíjať aktivity, pričom za najväčšiu výzvu premiér označil posilnenie európskej ekonomiky.

Vučič sa v prejave venoval najmä epidémii koronavírusu, ktorá v týchto dňoch opäť silnejšie zasiahla jeho krajinu. Kríza podľa jeho slov potvrdila, že v Európe je solidarita iba prázdnym slovom. Pripomenul, že v marci sa Srbsko nedostalo k pľúcnym ventiláciám a k ďalším zdravotníckym zariadeniam, pretože krajiny západnej Európy nepovolili ich vývoz, a preto sa napokon Srbsko obrátilo na Čínu. K otázke migrácie najvyšší srbský predstaviteľ povedal, že jeho krajina nemala vždy rovnaký názor s Maďarskom, avšak vždy si ctila politický postoj premiéra Orbána, pretože sa domnievala, že pre Maďarov robí len to najlepšie.Vučič zdôraznil, že Srbsko chce aj naďalej vstúpiť do EÚ, ktorá musí pochopiť situáciu po brexite. "Nielen západný Balkán potrebuje EÚ, ale to platí aj naopak," podčiarkol.

Janša pripomenul, že brexit bude mať najväčší vplyv na budúcnosť Európy, lebo narušil rovnováhu, ktorú teraz treba obnoviť. Slovinský premiér o reakcii Bruselu na pandémiu koronavírusu povedal, že Únia jeden mesiac pôsobila dojmom stredovekého kontinentu: samé hranice, obmedzenia a núdzový stav, pričom každá krajina si hľadala svoje vlastné riešenia. 

Predseda slovinskej vlády vyjadril presvedčenie, že treba v Európe vyvinúť aplikáciu na sledovanie pohybu koronavírusu, ktorá by mala byť na povinnej báze. "V opačnom prípade sa cestovný ruch nedostane z krízy a budeme musieť zatvárať hranice," zdôraznil Janša, ktorý sa tiež prihovoril za vytvorenie európskej stratégie - najmä pre prípad možnej ďalšej epidémie, ale aj pre prípad vážnejšieho kybernetického útoku, ktorý podľa jeho slov môže kedykoľvek nastať.

Zdroj: extraplus.sk

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch