Organizátori protestov sa menia na politickú agentúru
02.07.2018 22:48
Iniciatíva Za slušné Slovensko bude v komunálnych voľbách radiť, koho voliť. Nepodporia rôznych kandidátov, ktorých považujú za schopných a kvalitných. Podporia vždy len jedného v danom meste. Toho „svojho“.
Matovič, Hlina a ďalší sú na mladých dosť vytočení. Treba im uznať, že právom. A nielen preto, že rovnica „nezávislý kandidát = dobrý kandidát“ je nezmysel.
Činnosť, ktorú mladí predvádzajú, sa volá politické PR. Akurát že politickú kampaň nerobia transparentne, cez jasne zadefinovanú politickú platformu. Majú niečo oveľa lepšie. Majú kľúče od námestí a verejných protestov, ktoré „predávali“ ako čisto verejné akcie, ktoré nemajú slúžiť nijakej politickej skupine. Aj preto mali s protestmi taký úspech.
Od protestov k politike
Ľudia im vo februári a marci uverili. Zaplnili námestia. Podporili ich požiadavku na predčasné voľby...
Už koncom marca však organizátori protestov otočili. A začali robiť politiku. Bez toho, aby spravili to podstatné – priznali farbu.
Po stretnutí s prezidentom Kiskom zrušili veľký protest v Bratislave. A oznámili, že predčasné voľby (ktoré s krikom požadovali) už nechcú. Lebo... Uspokojivú odpoveď sme sa akosi nedozvedeli.
Iniciatíva Za slušné Slovensko sa po týchto premetoch začala celkom zákonite štiepiť.
O čo im išlo
O čo presne išlo organizátorom protestov nevieme. Nevidíme im do hláv. A zrejme to nevedeli ani oni. Verejné akcie – a politika – majú svoju dynamiku, ktorá prináša zmeny. Zmeny plánov, cieľov, osobných ambícií...
Písať môžeme len o tom, ako to vyzeralo.
Najskôr to vyzeralo tak, že mladí organizátori pochodov chceli mobilizovať verejnosť proti skorumpovanej vláde, resp. za čistotu a spravodlivosť v politike. Tento rok aj minulý rok. Súbežne s tým však pracovali na tom, aby si tieto témy a tento verejný pohyb neprivlastnili opoziční politici (Sulík, Matovič, Hlina, ...). A dokonca ani konkurenčné protestné skupiny.
Teda: vyzeralo to tak, že iniciatíva Za slušné Slovensko má pripraviť pôdu „pre niečo nové“.
Potom – po stretnutí s Kiskom a jeho tímom koncom marca – to vyzeralo tak, že mladí organizátori protestov už nechcú ani masové protesty, ani tlak na predčasné voľby. Len sme nevedeli prečo.
Možná odpoveď sa ukázala neskôr. Kiskovi poradcovia naznačili, že uvažujú o založení novej politickej strany, ktorej lídrom by mohol byť Kiska. Plány, ktoré si vyžadujú mesiace príprav, predstavia na jeseň.
Odvtedy to vyzerá tak, že lídri iniciatívy Za slušné Slovensko sa pokúšajú udržať verejnosť v stave mobilizácie, ale tlmenej. Nachystanej na riadne voľby. Tento rok komunálne. Budúci rok prezidentské. Ďalší rok parlamentné.
S tým, že Za slušné Slovensko vstúpi do kampane nepriamo. Podporou svojich kandidátov. Môžeme predpokladať, že hlavne z prostredia nezávislých, progresívnych a – aby sme nezabudli – ľudí blízkych Kiskovi. Či už budú mať vlastnú stranu, alebo spoja tie existujúce, je druhoradé.
Už dnes je takmer isté, že tieto tri skupiny – progresívni, Belbavého Spolu a Kiskovi ľudia – skončia na spoločnej kandidátke pre parlamentné voľby. Zrejme s podporou viacerých „iniciatív“, vrátane tej Za slušné Slovensko.
Kto vrtí psom
Samozrejme, na ambíciách lídrov Za slušné Slovensko by nebolo nič zlé ani podozrivé. Každý si predsa môže založiť platformu, akú len chce. A cez ňu si môže podporovať vo voľbách koho len chce...
Lenže – v tomto prípade narážame na dve okolnosti, ktoré sú, slušne povedané, nečisté. Alebo netransparentné (mierne nepriehľadné).
Ak chce niekto robiť politiku, nech si založí stranu. Ak chce robiť politiku nepriamo, zo zadného sedadla, nech si založí politickú PR agentúru, alebo jasne čitateľné občianske združenie.
Iniciatíva Za slušné Slovensko však nerobí ani jedno ani druhé. Naopak, tvári sa, že strany si drží od tela a hovorí za verejnosť. Či dokonca za Slovensko (to slušné). Nakoniec to však vyzerá tak, že iniciatívu, ktorá si strážila „monopol na námestia“, potichu využívajú tí, ktorí chystajú nové politické projekty.
Tým sa dostávame k druhej veci, ktorá mnohých znepokojuje. K otázke, kto má vplyv na rozhodnutia a „politiku“ mladých. Sú to regióny a verejnosť? Zjavne nie. Sú to tí, ktorí majú vlastné politické PR agentúry a vlastných kandidátov (klientov) vo voľbách? Sú to ľudia z nových strán a nových straníckych projektov?
Alebo inak: je tu záruka, že iniciatíva, ktorá si získala široký verejný vplyv na prísľube nezávislosti a nadstraníckeho aktivizmu, nebude vo finále „použitá“ v prospech konkrétnej strany či únie strán?
Dve stoličky
Možno teraz niekto namietne, že by to bolo len dobré.
Iste, samo o sebe určite. Nech sa mladí angažujú a nech smelo hovoria, čo si myslia, komu veria a koho podporujú. Problém je len v tom, že tí istí mladí ešte stále striedavo sedia na dvoch stoličkách.
Pri protestoch tvrdia, že sú nezávislí – a zástupcom politikov odmietajú „požičať“ priestor na pódiu. Po protestoch sa zas ukazuje, že ako zástupcovia politikov vlastne vyzerajú oni sami.
Dag Daniš
Zdroj: aktuality.sk
