Otázka zmrazených ruských aktív nebude na programe summitu EÚ. Viktor Orbán to označil za víťazstvo Maďarska, ktorému predchádzali úspešné zákulisné rokovania. Lídri EÚ podľa maďarského premiéra urobili chyby, zničili európsku ekonomiku a priviedli kontinent do vojnového stavu. Dodal, že tieto chyby nemôžu zostať bez následkov a treba hľadať zodpovedných ľudí
17.12.2025 19:20
Maďarsko v rokovaniach pred summitom EÚ zvíťazilo, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová totiž oznámila, že otázka zmrazených ruských aktív nebude na programe štvrtkového summitu Európskej únie. Podľa servera atv.hu to vyhlásil predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.
Zákulisné rokovania viedli k výsledkom, dodal maďarský premiér v Bruseli po príchode na stredajšie stretnutie vedenia politickej skupiny Patrioti pre Európu (PfE).
Orbán odmieta aj myšlienku spoločného úveru EÚ, ktorá by bola použitá namiesto ruských aktív. Vyhlásil, že Maďarsko neprevezme zodpovednosť za úver, ktorý by bol použitý na podporu Ukrajiny, a domnieva sa, že ani EÚ by sa nemala touto cestou vydať. Premiér zdôraznil, že vláda urobí všetko pre to, aby návrhu zabránila, pričom k tomu hľadá spojencov, píše atv.hu.
Lídri EÚ podľa Orbána urobili chyby, zničili európsku ekonomiku, priviedli kontinent do vojnového stavu a tieto chyby nemôžu zostať bez následkov, píše server hirado.hu.
„Musím povedať, že v poslednom období sa tu udiali manažérske chyby, ktoré zaviedli EÚ a jej členské štáty do takej slepej uličky, že by sme o tom už nemali diskutovať, ale pomaly hľadať, kto je za to zodpovedný. Ako sme sa sem dostali? Zničili celú európsku ekonomiku. Keď sa (Ursula) Von der Leyenová ujala úradu (predsedníčky Európskej komisie), bol to konkurencieschopný región. Nehovorilo sa o vojne, bol to mierový projekt. Teraz sme vo vojne,“ reagoval Orbán na otázky novinárov.
Využitie zmrazených ruských aktív na financovanie reparačnej pôžičky pre Ukrajinu je stále na programe štvrtkového summitu lídrov Európskej únie v Bruseli. Pre TASR a portál Politico to medzitým potvrdili viaceré diplomatické zdroje. Popreli tak predošlé tvrdenia maďarského premiéra Viktora Orbána.
Ústrednou témou decembrového zasadnutia lídrov EÚ v Bruseli bude zabezpečenie finančných potrieb Ukrajiny na nasledujúce dva roky. Napriek intenzívnym rokovaniam sa členským štátom zatiaľ nepodarilo dosiahnuť zhodu na spôsobe financovania. Viacerí diplomati avizovali, že rokovanie potrvá dovtedy, kým sa túto otázku nepodarí vyriešiť.
Najintenzívnejšie debaty sa vedú o návrhu reparačnej pôžičky zo zmrazených ruských aktív v hodnote 210 miliárd eur, ktorý podporuje EK aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Belgicko túto iniciatívu odmieta pre obavy z možných odvetných krokov Ruska, keďže na jeho území sa nachádza väčšina týchto aktív. Kriticky sa k návrhu stavajú aj Slovensko, Česko, Maďarsko, Taliansko, Bulharsko či Malta. Napriek výhradám by mohol byť schválený kvalifikovanou väčšinou. Členské štáty sa však doteraz zdráhali postupovať proti postoju Belgicka v takejto citlivej otázke, hoci niektorí diplomati túto možnosť v krajnom prípade nevylúčili.
EK na začiatku mesiaca predstavila aj alternatívne riešenie v podobe pôžičky financovanej z rozpočtu EÚ. Únia by si v tomto prípade zabezpečila kapitál na finančných trhoch, pričom ako záruku by použila rozpočet EÚ. Tento variant si však vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov a viaceré z nich ho považujú za málo realistický.
Merz volá po využití zmrazených ruských aktív
Nemecký kancelár Friedrich Merz v stredu vyhlásil, že plán Európskej únie na využitie zmrazených ruských aktív na financovanie ukrajinskej obrany je nevyhnutný, aby sa zvýšil tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina.
„Ide o pomoc pre Ukrajinu, ale aj o vyslanie jasného signálu do Ruska, že využijeme aktíva, ktoré sú tu k dispozícii, aby sme pomohli čo najskôr ukončiť túto vojnu,“ uviedol Merz.
AFP vysvetľuje, že EÚ začiatkom decembra predstavila plán na využitie zmrazených ruských aktív na získanie 90 miliárd eur na tzv. repatriačnú pôžičku, ktorá by Ukrajine pomohla odraziť útoky Moskvy. Peniaze by boli následne splatené z prípadných ruských reparácií Ukrajine.
Hoci má tento plán podporu viacerých členských štátov, vrátane Nemecka, v iných vyvolal vlnu kritiky. Jednou z takýchto krajín je aj Belgicko, kde sídli spoločnosť Euroclear, v ktorej je uložená väčšina ruských aktív zmrazených v EÚ. Belgickí predstavitelia sa podľa AFP obávajú prípadnej ruskej odvety.
„Nestačí, aby sme v Európe pokračovali v našej finančnej podpore pre Ukrajinu ako doteraz. Nestačí, aby sme vložili všetku našu politickú váhu do mierových rokovaní... je jasné, že tlak na Putina sa musí ešte zvýšiť, aby sme ho presvedčili, aby sa zapojil do serióznych rokovaní,“ vyhlásil Merz.
Nemecký kancelár priznal, že si je „vedomý obáv belgickej vlády“, a potvrdil, že Berlín „konzultuje s našimi partnermi, aby ich vyriešil“. Zopakoval tiež, že vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou chce ukončiť čo najskôr.
Zdroj: pluska.sk / bleskovky.sk / koktejl.azet.sk / InfoVojna
