Pacienti s vážnymi chorobami zomierajú na Covid-19 od strachu, píše sa v štúdii akademického žurnálu The American Journal of Medicine
29.03.2021
Moderná medicína je schopná úžasných vecí dokonca aj v prípadoch pacientov v kritickom stave, ale nezmôže nič, ak ľudia nevyhľadajú lekársku pomoc.
Z novej štúdie vyplýva, že čoraz viac ľudí umiera na problémy so srdcom a pľúcami, ktoré zvyčajne nie sú smrteľné. Šéfredaktor časopisu The American Journal of Medicine tvrdí, že príčina je jednoduchá – strach. Zistilo sa, že stále viac pacientov s vážnymi chorobami sa vyhýba potrebnej urgentnej liečbe, lebo sa boja, že sa v nemocniciach nakazia chorobou COVID-19.
Dr. Joseph S. Alpert konštatuje, že hospitalizovaní pacienti so zlyhávajúcim srdcom alebo chronickou obštrukčnou chorobou pľúc bývajú bližšie k smrti ako v časoch pred pandémiou.
„Tretina z našich pacientov na internom oddelení dostáva občas konzultácie od služby paliatívnej starostlivosti a nezriedka končia v hospicoch,“ hovorí Dr. Alpert s tým, že v minulosti takíto pacienti na internom oddelení prakticky nebývali.
„Odpoveď je jednoduchá,“ hovorí Dr. Alpert z Lekárskej fakulty Arizonskej univerzity. „Pacienti sa čo najviac vyhýbajú nemocnici, pretože si uvedomujú svoje chronické choroby a obávajú sa smrteľnej infekcie COVID-19. Z toho istého dôvodu mnohí pacienti po prepustení z nemocnice odmietali fyzioterapiu alebo prevoz do hospicu po intenzívnej starostlivosti zo strany nemocničných lekárov.“
Predchádzajúce štúdie ukázali, že počas pandémie prichádzalo na pohotovosť menej pacientov s infarktami a mŕtvicami. Aj tak je však úmrtnosť v nemocniciach vyššia. Podľa vedcov je to pravdepodobne dôsledok odkladanej intenzívnej starostlivosti a odporúčaných terapií.
Dr. Alpert poznamenáva, že pacienti v čase pandémie považujú často za bezpečnejšie zostať doma, ako ísť do nemocnice. Niektorí tiež vyslovujú obavy, že nemocničný personál bude taký zaneprázdnený liečbou pacientov s koronavírusom, že na nich už nebudú mať čas.
„Opakovane hovorím pacientom, že sú bezpečnejší s nami, či už ako hospitalizovaní alebo ambulantní, ako keby chodili do potravín, kde nevedia, či ten, čo stojí za nimi, nemá COVID-19,“ poznamenáva Dr. Alpert.
Podľa neho robia nemocnice a kliniky všetko, čo môžu, aby zabránili šíreniu nákazy na svojich pracoviskách. Presadzujú sociálny odstup, zákaz návštev, neustále upratovanie a vakcináciu zamestnancov. „Bohužiaľ, pacienti neberú veľmi tieto informácie do úvahy. Zdá sa, že strach prekonal racionálne myslenie.“
Dr. Alpert sa domnieva, že letecký priemysel by mohol poskytnúť odpoveď na to, ako vyriešiť iracionálnu obavu z nemocníc. Vysvetľuje, že aerolínie používajú špeciálne programy a postupy, ako pomôcť potenciálnym zákazníkom, aby sa zbavili strachu z lietania. Rovnaký trik by možno pomohol kriticky chorým pacientom, aby vyhľadali starostlivosť, ktorú potrebujú.
„Ak ste veľmi chorí, neváhajte zavolať lekársku službu prvej pomoci alebo niekoho, kto vás odvezie na najbližšiu pohotovosť, kde vám môžu zachrániť život,“ dodáva Dr. Alpert.
Ak už sa dostanete do nemocnice ako pozitívny na COVID-10, môže byť pre vás zaujímavý tiež výskum vedcov Univerzity Georgea Washingtona. Zistili, že nízke dávky aspirínu môžu prispieť k tomu, aby hospitalizovaní pacienti nepotrebovali mechanickú ventiláciu, prijatie na jednotke intenzívnej starostlivosti a v konečnom dôsledku sa zníži ich úmrtnosť v nemocniciach. Závery výskumu, ktoré naznačujú ochranné účinky aspirínu na pľúca, nedávno zverejnil časopis Aneshesia&Analgesia.
Zdroj: pravda.sk
