Pána X na úteku označili za šéfa mafiánskej skupiny, ktorá diskredituje Čurillu & spol. Päť dní však nepožiadali o vydanie nového zatykača
22.08.2023 14:20
Pôvodne som chcela písať o expolicajtoch Bernardovi Slobodníkovi a Romanovi Stahlovi, o ktorých v pondelok rozhodovali súdy. Medzi časom však vyšla najavo iná téma, ktorú považujem na teraz za aktuálnejšiu. V tomto texte sa tak budem venovať postupom vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry v súvislosti s obvinenými Petrom Koščom a Jánom Káľavským v najnovšej kauze Rozuzlenie. O Slobodníkovi a Stahlov napíšem niekedy inokedy.
Policajný prezident Štefan Hamran dlhodobo verejne hovorí o vojne v bezpečnostných zložkách. Petra Košča alias pána X v spriaznených médiách označuje za hlavu všetkého zla, ktoré sa tu v rámci polície, spravodajskej služby a Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) deje.
Kauza Rozuzlenie
Napokon vo štvrtok 17. augusta policajti z NAKA spustili rozsiahlu akciu s názvom Rozuzlenie. Obvinili aj pána X. Podľa uznesenia o vznesení obvinenia riadil mafiánsku skupinu, ktorá chcela diskreditovať našich chlapcov so správnym morálnym kompasom bojujúcimi s temnými silami okolo Jána Čurillu.
Pán X je dlhodobo na úteku, ušiel pár dní pred tým, ako ho obvinili v korupčnej kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Podarilo sa mu to vďaka zvláštnemu postupu vtedajšieho vyšetrovateľa Ľubomíra Daňka, dnes riaditeľa NAKA. Prípad je už na súde a koná sa v jeho neprítomnosti. Na Petra Košča je tak v tomto prípade vydaný Medzinárodný zatýkací rozkaz a Európsky zatýkací rozkaz.
Iba pripomeniem, že doposiaľ bezúhonný pán X v uvedenej korupčnej kauze čelí obžalobe za prečin podplácania s trestnou sadzbou dva až päť rokov. V najnovšom prípade mu pripisujú zločin založenia zločineckej skupiny a zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a hrozí mu tak oveľa vyšší trest.
Rovnako je to aj s ďalším obvineným expolicajtom Jánom Káľavský. Je na úteku v Bosne a Hercegovine, kde požiadal o azyl. V neprítomnosti ho v inom prípade nedávno neprávoplatne odsúdili za korupciu na trest odňatia slobody vo výške sedem rokov. Aj na neho je vydaný zatykač v korupčnom prípade.
Aké sú postupy?
Trestný poriadok hovorí, že ak je daný niektorý z dôvodov väzby (útek a vyhýbanie sa trestnému stíhaniu, ovplyvňovanie trestného konanie, pokračovanie v trestnej činnosti) a nepodarí sa zabezpečiť prítomnosť obvineného na výsluchu alebo na inom úkone, súd na návrh prokurátora vydá príkaz na zatknutie. Príkaz na zatknutie však platí iba na území Slovenskej republiky.
Ak existuje predpoklad, že by sa obvinený mohol zdržiavať alebo sa zdržiava v inom členskom štáte Európskej únie súd na návrh prokurátora vydá európsky zatýkací rozkaz. Eurozatykač je možné vydať pri trestnom čine, za ktorý je možné uložiť trest najmenej dvanásť mesiacov.
Podľa trestného poriadku ak sa obvinený zdržiava v cudzine a ak je potrebné ho vyžiadať, vydá proti nemu súd medzinárodný zatýkací rozkaz. Urobí tak na návrh prokurátora. Súd vydá medzinárodný zatýkací rozkaz najmä, ak nemožno zabezpečiť prítomnosť obvineného na úkonoch trestného konania iným spôsobom.
Nechcú ho stíhať?
No a všetky tieto spomenuté podmienky na vydanie európskeho a medzinárodného zatykača sú v súvislosti s osobami Peter Košč a Ján Káľavský v kauze Rozuzlenie splnené. Dalo by sa tak očakávať, že policajti z NAKA a prokurátor zo špeciálnej prokuratúry budú postupovať tak, ako im zákon káže.
Uplynulo však päť dní a na Špecializovaný trestný súd, ktorý je príslušný vydať zatýkacie rozkazy doposiaľ nedoručili návrhy. „Návrhy na vydanie príkazov na zatknutie, Európskych zatýkacích rozkazov a Medzinárodných zatýkacích rozkazov neevidujeme,“ povedala pre môj blog v utorok (22.augusta) ráno hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjaková. Prokuratúra na otázky nereagovala.
Zdalo by sa, že je to príliš veľa nezrozumiteľných formalít. Znamená to však, že ak by Petra Košča niekde v cudzine zadržali a naše justičné orgány by žiadali o jeho vydanie, v prípade skutkov, za ktoré mu bolo vznesené obvinenie v kaze Rozuzlenie, by nemohol byť na Slovensko vydaný a ani stíhaný. Ide o takzvanú zásadu špeciality.
Zásada špeciality
Osoba, ktorá bola odovzdaná z iného členského štátu na výkon trestnej sankcie, nesmie byť stíhaná, odsúdená, nemôže byť obmedzená jej osobná sloboda za trestné činy, ktoré spáchala pred odovzdaním, na ktoré sa odovzdané rozhodnutie nevzťahovalo.
Prípad Mello
V máji 2011 podobná situácia spustila roztržku medzi ministerstvom vnútra na čele s Danielom Lipšicom (dnes špeciálnym prokurátorom) a generálnou prokuratúrou, respektíve vtedajším šéfom odboru osobitného určenia Petrom Šufliarkym.
Išlo o prípad Karola Mella, ktorého Krajský súd Bratislava pre procesné pochybenie prokuratúry i prvostupňového súdu prepustil v prípade vraždy v Moste pri Bratislave na slobodu. Policajti si chystali takzvaný záložný plán a obvinili ho v inom prípade (vražda Jozefa Gudábu). Mello však vyšiel z bratislavského ústavu na výkon väzby. Prokurátor následne podal návrh na vydanie zatykača na príslušný súd (Okresný súd Nitra).
Vedenie vtedajšieho Úradu boja proti organizovanej kriminalite (predchodca NAKA) a vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic obviňovali Petra Šufliarskeho, že si bol v piatok zatykač v Nitre osobne vyzdvihnúť, no nedoručil ho ihneď policajtom, aby ho mohli zaevidovať do systému a vykonať úkony smerom k zadržaniu Mella.
Zatykač však polícii doručuje súd. Napriek tomu však bol po vydaní zatykača na Mella telefonicky informovaný dozorový prokurátor a príslušný vyšetrovateľ a násldne bol zatykač na políciu doručený v pondelok.
To, že Mello už v tom čase už nebol na Slovensku, nie je pre tento príbeh podstatné. Dôležité je to, že policajti mali vtedy s vydaním zatykača naponáhlo, teda aspoň to predstierali. (V skutočnosti vyšetrovateľ nemal informácie o konkrétnom mieste pobytu a z tohto dôvodu nežiadali ani predbežné zadržanie.) Udalosť však následne spôsobila obrovskú roztržku a vzájomnú nevraživosť medzi jednotlivými aktérmi.
Pochybnosti
Pochybnosti vzbudzuje aj pokus o zadržanie ďalších obvinených v spomínanej kauze Rozuzlenie. Vysoko postavených predstaviteľov dôležitých zložiek štátu, šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Michala Aláča aj riaditeľa NBÚ Romana Konečného a tiež Aláčovho predchodcu Vladimíra Pčolinského. Doma ani v práci ich nenašli. Neskôr sa ukázalo, že Konečný bol na dovolenke v zahraničí, Aláč odcestoval na zahraničnú služobnú cestu a Pčolinský sa nachádzal pracovne v cudzine.
Nevedno, prečo si tieto informácie policajti vopred nezistili. Išlo o nekompetentnosť? Bol to zámer navodiť situáciu, že nebodaj sa niekto vydal na útek?
Policajti mohli požiadať premiéra Ľudovíta Odóra, aby riaditeľa spravodajskej služby aj šéfa NBÚ zavolal k sebe a tam im mohli v tichosti a pokoji doručiť uznesenia o vznesení obvinenia. Bez mediálneho cirkusu a počiatočných nepresností, že v ich obydliach aj úradoch zasahuje ozbrojené komando. (Čo nebola pravda. Domové prehliadky ani prehliadky iných priestorov neboli v skutočnosti vykonané.)
Napokon sa sami všetci traja postupne dostavali na výsluch na žilinskú pobočku NAKA, pred vyšetrovateľmi vypovedali dlhé hodinu a následne ich prepustili zo zadržania.
Obvinili a zadržali tiež bývalého príslušníka spravodajskej služby Martina Ciriaka a po výsluchu ho tiež pustili na slobodu. Okrem spomínaných mužov boli zadržaní aj ďalší dvaja policajti, ktorí pôsobili v inšpekčnom tíme Oblúk Diany Santusovej. Skončili bez obvinenia.
Autor: Júlia Mikolášiková - novinárka známa pod pseudonymom „Piraňa“
Zdroj: blog.sme.sk
