Päť arabských štátov a Irán je pripravenými vstúpiť do BRICS. Celkovo 19 krajín prejavilo záujem o vstup do bloku rozvíjajúcich sa trhov Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky
03.05.2023 11:30
Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Alžírsko, Egypt, Bahrajn a Irán oficiálne požiadali o vstup do skupiny krajín BRICS, ktorá sa pripravuje na svoj výročný samit v Južnej Afrike.
Podľa Anila Sooklala, veľvyslanca Juhoafrickej republiky pri tejto skupine, celkovo 19 krajín prejavilo záujem o vstup do bloku rozvíjajúcich sa trhov Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky.
"Bude sa diskutovať o rozšírení BRICS a o spôsobe, akým sa to stane... Trinásť krajín oficiálne požiadalo o vstup a ďalších šesť požiadalo neformálne. Žiadosti o vstup dostávame každý deň," povedal juhoafrický predstaviteľ koncom apríla pre agentúru Bloomberg.
Výročný samit BRICS sa uskutoční v Kapskom Meste počas prvého júnového týždňa. Svoju účasť na ňom potvrdili ministri zahraničných vecí všetkých piatich členských štátov.
Začiatkom tohto mesiaca agentúra Bloomberg odhalila, že BRICS by mal v očakávaniach hospodárskeho rastu čoskoro prekonať štáty G7 pod vedením USA.
Podľa ich analýzy, zatiaľ čo krajiny G7 a BRICS prispeli v roku 2020 k celosvetovému hospodárskemu rastu rovnakým dielom, výkonnosť bloku vedeného Západom v poslednom čase klesá. Očakáva sa, že do roku 2028 bude G7 tvoriť len 27,8 % svetového hospodárstva, zatiaľ čo BRICS bude tvoriť 35 %.
Odhady prišli len niekoľko týždňov po tom, ako podpredseda ruskej Štátnej dumy Alexander Babakov prezradil, že BRICS pracuje na vývoji "novej meny", ktorá bude predstavená na nadchádzajúcom samite organizácie.
Členské štáty BRICS predstavujú viac ako 40 % svetovej populácie a približne štvrtinu svetového HDP.
Záujem krajín globálneho Juhu o vstup do bloku prichádza v čase, keď sa čoraz viac vlád odkláňa od amerického dolára. Zelená bankovka sa stala pre dolárové ekonomiky nedôveryhodnou v dôsledku rastúcich úrokových sadzieb regulovaných americkým Federálnym rezervným systémom (FED) a posilňovaním dolára zo strany banky prostredníctvom finančných sankcií.
Západ - najmä Európa - navyše čelí rastúcej energetickej kríze, ktorá je dôsledkom sankcií zameraných na ruské energetické trhy v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a americkej sabotáže plynovodu Nordstream.
Zdroj: thecradle.co
Preklad: InfoVojna
