
Pellegrini: Nedovolím, aby Slovensko uhlo zo svojho proeurópskeho a proatlantického kurzu
12.03.2019
Predseda slovenskej vlády Peter Pellegrini (Smer-SD) sa v utorok dopoludnia ako osemnásty líder EÚ zapojil do diskusie s poslancami Európskeho parlamentu (EP) a predstaviteľmi Európskej komisie o budúcnosti Únie. S predstavou o tom, ako by mala EÚ fungovať, vystúpil na pôde EP v Štrasburgu.
Premiér predstavil svoje vízie krátko po 10.00 h po tom, ako ho v pléne uviedol predseda EP Antonio Tajani.
Vrátili sme sa tam, kde sme vždy patrili - do EÚ a NATO
Pellegrini uviedol, že je preňho česť vystúpiť v demokratickom zbore, ktorý zastupuje pol miliardy Európanov. V úvode spomenul, že ak EÚ vznikla pred 60 rokmi s cieľom zaistiť lepšiu budúcnosť, Slováci túto túžbu prejavili pred 30 rokmi, keď sa vydali cestou demokratických zmien. Podľa jeho slov bol vstup Slovenska a iných krajín do EÚ pred 15 rokmi zárukou stability a slobody. "Vrátili sme sa tam, kde sme vždy patrili - do európskeho a transatlantického priestoru, do EÚ a NATO," povedal.
Slovenské členstvo v EÚ je podľa Pellegriniho "úspešný príbeh", aj keď začiatky boli náročné a bolo potrebné vykonať výrazné štrukturálne zmeny, znížiť nezamestnanosť a vybudovať demokratické inštitúcie. Výsledkom je členstvo Slovenska v Schengene a eurozóne, ako i jeho prítomnosť medzi krajinami s najvyšším rastom hrubého domáceho produktu. V poslednom čase viac ľudí na Slovensko prichádza ako z neho odchádza, dodal premiér.
Pellegrini zdôraznil, že celkovú "lepšiu atmosféru" treba využiť na modernizáciu Slovenska, ktoré si vybudovalo silnú občiansku spoločnosť a má vysokú mieru slobody médií. Slováci podľa neho musia pridať v kvalite školstva, vedy a výskumu, skvalitňovaní štátnej správy a znižovaní miery korupcie.
"Pre ľudí so silným odhodlaním a vytrvalosťou nie je nič nedosiahnuteľné," odcitoval slová Milana Rastislava Štefánika. Zdôraznil, že Slovensko chce "v týchto neľahkých časoch" patriť medzi najviac integrované krajiny EÚ a že iná alternatíva ako členstvo v Únii neexistuje, čo potvrdilo aj slovenské predsedníctvo v Rade EÚ a bratislavský summit EÚ v septembri 2016.
Pellegrini hovoril aj o Kuciakovi
Pellegrini nezabudol na vlaňajšiu vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá vyvolala oprávnené reakcie verejnosti, čo je podľa neho znakom "vyspelosti" slovenskej demokracie. V tejto súvislosti poďakoval Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) za spoluprácu pri vyšetrovaní tohto prípadu, ako aj poslancom EP, ktorí boli prostredníctvom vyslaných odborných misií neraz kritickí voči dianiu na Slovensku.
Premiér s odkazom na spoluprácu krajín Vyšehradskej štvorky (V4) pripomenul pretrvávajúce rozdiely medzi východnými a západnými krajinami a dodal, že prípadné nezhody treba riešiť dialógom. Rastúce sociálne rozdiely v Európe podľa neho ničia európsky projekt a ľudia potom hľadajú odpovede inde, v oblasti dezinformácií. Pripomenul tiež, že Slovensko podporuje sociálny pilier EÚ a uchádza sa o sídlo Európskeho orgánu práce (ELA).
Treba odstrániť rozdiely medzi východom a západom EÚ
Pellegrini upozornil, že tak ako 17 predošlých lídrov EÚ v pléne EP, aj on sa pridáva k výzve na jednotu EÚ - jednotu pri zachovaní kultúrnych a národných rozmanitostí. Zopakoval výzvy z bratislavského summitu, hovoriace o jednotnej, prosperujúcej a bezpečnej Únii, ktorá musí byť globálne silným hráčom, ale otvorená voči občanom a zárukou pre ich bezpečnosť a budúcnosť.
"Nemôžeme byť hodnoverní, ak neodstránime rozdiely medzi východom a západom, tie stále existujú," upozornil. Dodal, že obe "krídla" sa musia navzájom chápať a komunikovať. Za dobrý príklad označil smernicu o vysielaní pracovníkov či tému dvojakej kvality potravín. Naopak, nedarí sa nájsť jednotu názorov v otázke migrácie. "Musíme nájsť riešenie, ktoré uspokojí všetky strany. Migrácia musí byť zvládnuteľná a slúžiť Európe," vysvetlil.
Pellegrini upozornil na vonkajšie a vnútorné výzvy, ktorým EÚ čelí, a zdôraznil, že Únia si musí najskôr položiť otázky, kde chce byť o päť až 15 rokov, a podľa toho prispôsobovať dlhodobý rozpočet, v ktorom by nemal chýbať dôraz na kohéziu. Upozornil na potrebu férovej obchodnej politiky vo svete, kde je EÚ šampiónom, na digitalizáciu a robotizáciu, kde je EÚ neraz "preregulovaná", čo škodí, ak si chce zachovať vedúcu pozíciu.
Brusel nie je vzdialený, my sme EÚ
Zdôraznil potrebu prechodu na klimaticky neutrálnu ekonomiku a potrebu budovania spoločných obranných síl, kde je potrebná komplementarita s NATO, a tiež to, že EÚ je priestorom, ktorý sa rozširuje, a netreba zabúdať na ašpirácie kandidátskych krajín.
"Musíme byť hlavne čestní voči našim občanom. EÚ nemá čarovnú paličku, ale musíme ponúknuť lákavé vízie pre občanov a premeniť ich na skutočnosť. Ponúknuť ich mladým ľuďom a povedať, že Brusel nie je vzdialený. My sme EÚ! Musíme čeliť tým, ktorí tvrdia opak, a argumentovať faktami," povedal Pellegrini v závere.
Séria rozpráv o budúcnosti EÚ medzi hlavami štátov a vlád členských krajín Únie na jednej strane a poslancami EP na strane druhej sa začala v januári 2018 a bude pokračovať až do májových eurovolieb.
Slovensko neuhne z proeurópskeho a proatlantického kurzu
Predseda slovenskej vlády Peter Pellegrini (Smer-SD) zdôraznil v utorok na pôde Európskeho parlamentu (EP), že kým bude zastávať súčasnú funkciu, Slovensko sa neodkloní zo svojho proeurópskeho a proatlantického smerovania.
Pellegrini to povedal po tom, ako vystúpil v pléne EP so správou o Slovensku v EÚ a o víziách, ktorým Únia v súčasnosti čelí a kam by sa mala uberať. Stal sa v poradí 18. lídrom EÚ, ktorého europoslanci pozvali do pléna, aby predniesol takúto správu.
Po vystúpení pred europoslancami a členmi Európskej komisie mal krátku tlačovú besedu s predsedom EP Antoniom Tajanim. Na upozornenie TASR, že kým on ako premiér hovorí na pôde EP o potrebe európskej jednoty a spolupráce a jasnej proeurópskej orientácii Slovenska, na domácej politickej scéne niektorí poslanci vládnych strán alebo koaliční partneri príklon SR k EÚ a NATO spochybňujú, premiér uviedol, že si je tejto skutočnosti vedomý.
Upozornil, že zahraničná politika a orientácia zahraničnej politiky Slovenska v minulosti nikdy neboli predmetom akékoľvek politickej debaty či úvah. Spresnil, že dokonca ani medzi opozíciou a koalíciou k tomu nedochádzalo.
"Ale dnes musím, žiaľ, skonštatovať a vyjadriť poľutovanie, že sa nám začínajú názory v našom politickom spektre rozdeľovať. Evidujem aj osobné názory jednotlivcov, aj niektorých politických zoskupení, že by chceli vidieť inú zahraničnú politiku Slovenska," opísal situáciu. Zároveň dodal, že pokiaľ bude predsedom vlády, nedovolí, aby sa na súčasnej situácii niečo zmenilo.
"Vláda je zodpovedná za výkon zahraničnej politiky našej krajiny. Nedovolím, aby Slovensko akýmkoľvek spôsobom uhlo zo svojho jasného proeurópskeho a proatlantického kurzu," zdôraznil premiér pred novinármi.