Politickí výťahári, čiže poslanecká promiskuita
31.10.2019
Dlhodobým politickým nešvárom, ktorý bežne prevádzkujú aj tzv. „slušní“ politici je stranícka promiskuita, čiže zmena politického partnera priamo v parlamente medzi dvomi volebnými obdobiami. Táto činnosť zľudovela ako „prezliekači kabátov“. Vrcholom arogancie politického karierizmu, osobného narcizmu, egomaniactva, psychopatického šliapania po hlavých iných je však súbežné založenie novej politickej strany odpadlíkmi od tej, ktorá ich do parlamentu vyviezla. FAKTOGRAF prináša ilustráciu tohto už vyše štvrťstoročia starého nešváru.
Keďže tento negatívny jav vygeneroval viacero subjektov, ktoré sa chystajú prevziať moc, sústredili sme sa na nových politikov, alias „lepšoľudí“ a „naj“ politikov, pre ktorých zmeniť názor, pohlavie, identitu, politický parlamentný klub či rovno aj stranu je tak „nové“, liberálne, progresívne… Jeden subjekt nás dokonca presviedča, že politická promiskuita je „za ľudí“… Keďže politickú nekultúru prezliekania straníckych tričiek nájdeme v každom, volebnom období NR SR, dokonca prebehlo aj vyšetrovanie kupovania poslancov 1), zameriame sa len na posledné obdobie.
Jeden za všetkých: Miroslav Beblavý
Musíme sa pozrieť až za oponu nomenklatúrnych vzťahov a prepojení, aby sme odhalili fakt, že na Slovensku každý každého pozná. Začnime stranou-starou matkou, ktorá zrodila najmladšieho (25) štátneho tajomníka v politickej histórii Slovenska – Mira Beblavého. Určite len čírou náhodou jeho otec bol pri privatizácii podniku PALMA TUMYS za éry KDH, z ktorého radov prišiel výťahovým spôsobom prestúpením na inom podlaží (SDK, neskôr SDKÚ, nakoniec SDKÚ-DS) aj Mikuláš Dzurinda. Práve on nominoval mladého Beblavého do 2.najvyšššej funkcie na ministerstve sociálnych vecí. Mirko sa odvďačil starej matke zamávaním pri jej smrteľnej posteli podporou inej výťahárky, Lucie Žitňanskej (2013). Keď im to nevyšlo na modrom poschodí (SDKÚ-DS), vyviezli sa na iné. Ona na poschodie strany MOST-HÍD a Mirko prestúpil na rovnakom podlaží ako bývalý kádehák Radoslav Procházka, ktorý založil tiež počas pôsobenia v NR SR novučičký subjekt #SIEŤ. Odtiaľ si Mirko odniesol zvyk bielej košele s vyhrnutými rukávmi, ktorý si neskôr osvojil jeho ďalší hybridný komplic s piatimi gramami bieleho – Michal Truban. Po tom, čo sa Mirkovi znepáčilo v sieti chytenej do vládnej koalície (2016-20), vystúpil opäť z poslaneckého klubu strany, ktorá ho do parlamentu opäť vyviezla a nastúpil zas rýchlo do výťahu a namieril si to nové politické medziposchodie – s vlastným osobným výťahom nazvaným SPOLU. A po čase dal kľúčiky od tohto parlamentného výťahu ďalej novej, ale mimoparlamentnej, liberálnej strane – Progresívne Slovensko. A vytvorili dokonca nový dvojvýťah PS-SPOLU. Či sa spolu aj vyvezú do parlamentu uvidíme na prelome februára a marca 2020. V každom prípade sa Mirovi Beblavému, „novej tvári“ ohlasovanej „novej zmeny“, ktorá sa už 17 rokov vozí po kariérnych výťahoch podarilo konečne zaparkovať na správnom, liberálno-progresívnom poschodí, kde mu garantujú flek ministra financií.
Ako začínali?
Výťahom v druhom vchode začneme opäť na prízemí SDKÚ-DS, kde sa snažil nastúpiť Richard Sulík. Začal neformálne ako liftboy – poradca podpredsedu SDKÚ a ministra financií Ivana Mikloša. Trúfal si dokonca vyhodiť z kresla hlavného výťahára Dzurindu, no keď na to nemal, založil si politický subjekt Sloboda a solidarita (SaS). A uspel, to je fakt. Riško-podrž balónik išiel rovno do vlády Ivety Radičovej, presnejšie do kresla šéfa parlamentu.
Zásluhy si na tom robil aj Igor Matovič – postavička, ktorá nastúpila do výťahu SaS ako posledná na 150. mieste. Ledva sa tam spolu s ďalšími tromi „obyčajnými ľuďmi“ dostali, už pri prvej príležitosti vystúpili na inom poschodí. Nazvali ho OĽaNO – Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, lebo ich vlastný výťah začali ponúkli z ulice všetkým obyčajným ľuďom… Matovič povýšil prebehlíctvo s výťahárstvom na systém, ktorý je ako šitý na mieru pre rôznych aktivistov z tretieho sektora, ktorý by sa mal držať mimo politiky…
Medzi aktivistami, údajne kresťanskými, sa takto objavila u Matoviča aj Veronika Remišová zo Žiliny. Tej dali v obyčajnom výťahu nakoniec neobyčajné miesto, z ktorého organizovala na každom poschodí, kde zastal tlačové besedy. No to sa Veronike málilo, lebo chcela členskú permanentku, a tak si všimla, že vedľa premáva nový pater-noster Andreja Kisku. Ten rovno do luxusného naj prezidentského výťahu preskočil z charitatívnej mimovládky, akéhosi Dobrého anjela. Na jeho krídlach sa dostal do super rýchleho najkariérnejšieho – prezidentského výťahu. No ten mal záruku používania len na päť rokov, a tak sa Andrej Kiska rozhodol privolať si po skončení funkcie aj klasický parlamentný výťah.
A tiež po vzore Matoviča otvoril dvere svojho výťahu ZA ĽUDÍ novým (rozumej: ďalším) pasažierom – rovnako najmä z tretieho „mimovládneho“ sektora, aby sa s ním vyviezli na lane sľubov na najvyššie politické poschodia. A tiež Veronike Remišovej, ktorá z výťahu Matoviča prestúpila do výťahu A.Kisku. Tejto téme sa budeme venovať podrobnejšie, toto je len ukážka bezcharakterného prebehovania zo strany do strany, pri odmene a benefitoch ústavného činiteľa so statusom nezaradených poslancov…
„Nezaradení“ rekordéri
Začnime faktami z predchádzajúceho VI. volebného obdobia (2012-2016). Stranu SDKÚ-DS opustilo päť poslancov, rovnako päť aj Slobodu a solidaritu, štyria zákonodarcovia dali zbohom KDH a OĽaNO. Vládnuci Smer-SD neopustil ani jeden poslanec. Suma sumárum 18 poslancov, z toho Daniel Lipšic (pôvodne KDH) a Radoslav Procházka (pôvodne KDH) založili počas výkonu mandátu poslanca nové politické subjekty. 2)Pripomeňme, že zo Sulíkovej SaS v apríli 2013 vystúpili desiatky členov a polovica tímlídrov. Medzi nimi aj poslanci Jozef Kollár, Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Juraj Droba a Martin Chren. Richard Sulík vtedy uviedol, že je rád, že sa hádky skončili. O šesť rokov neskôr sa situácia zopakovala v ešte väčšom rozsahu… Vírus prebehlíctva poslancov pôsobí ďalej a je čoraz ťažšie liečiteľný.
Aktuálne VII. volebné obdobie NR SR dosiahlo dno politického suterénu a praktík preskupovania poslancov a zakladania nových subjektov. Ako inak – tiež počas jazdy v parlamente. Celkovo pôsobí na konci volebného obdobia mimo svoje materské strany, za ktoré pôvodne kandidovali až 35 poslancov! 3) Vrcholom ľadovca je Katarína Cséfalvayová, ktorá zo strany #SIEŤ prešla do strany MOST-Híd, pôsobila dokonca ako šéfka zahraničného výboru, aby aj po druhýkrát odišla z klubu a stala sa nezaradenou poslankyňou. Túto skutočnosť sme zohľadnili aj v infografike, kde uvádzame počet 36.
To je viac ako pätina všetkých zákonodarcov. Na ilustráciu stratenej sily uveďme fakt, že na zmenu zákona v 2.a3.čítaní je potrebných najmenej 15 poslancov, 30 poslancov stačí na zvolanie politického grémia parlamentu a aj na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR! Táto politická nekultúra spôsobila, že menej ako každý piaty poslanec je nezaradený. Najviac odídencov paradoxne nie je z rozpadnutej parlamentnej a chvíľu aj koaličnej strany Rada Procházku #SIEŤ (7), ale zo strany Sloboda a Solidarita (11). Z Matovičovho OĽaNO odišlo 8 poslancov, od Kollára (Sme rodina) traja, rovnako po traja odišli aj z klubov ĽSNS a MOST-Híd. Iba jeden poslanec zamával Smeru-SD. Jediným personálne stabilným subjektom, ktorý si na konci obdobia udržal rovnaký počet poslancov ako na jeho začiatku je Dankova Slovenská národná strana.
Záver
Karieristický politicko-stranícky výťah nemá ako klasické výťahy obmedzenú výšku ani konečné poschodie. Umožňuje ďalšie prestupy zvolených, dokonca počas jazdy. Je to pre nové tváre v politike stará technológia pater noster výťahu, ktorý našim karieristom umožňuje preskakovanie zo strany do strany, čiže z výťahu do výťahu na tom istom poschodí a súčasne dáva týmto politickým subjektom, ktoré neprešli voľbami neprimeranú výhodu pôsobenia ich funkcionárov priamo v parlamente. Ďalším nešvárom bolo organizovanie tlačových besied týmito stranami priamo v parlamente! No úžasný technologický progres, nie? V blízkej budúcnosti sa redakcia FAKTOGRAFu pozrie aj na ďalších večných pater-noster „čiernych“ pasažierov politickej scény Slovenska. Jediným systémovým opatrením na garanciu a stabilizáciu politických rozhodnutí voličov je zavedenie imperatívneho mandátu, ktorému sa väčšina politikov vzpiera. Najstabilnejšími subjektmi sú SNS a Smer-SD.
autor: Ľudovít Krásnohorský
Zdroj: faktograf.online
