Politológ: Kollárovo spojenectvo so Salvinim a Le Penovou je v rozpore s tým, pod čo sa hnutie Sme rodina podpísalo v rámci programového vyhlásenia Matovičovej vlády
12.05.2020
Politológ a šéf spoločnosti Communications & Campaigns Martin Urmanič sa v rozhovore pre Denník S bližšie pozrel na súčasnú politickú situáciu po parlamentných voľbách. Terajšia koronakríza zatienila skoro všetky ostatné diania, avšak postupne sa začína pozornosť opäť upriamovať na politickú scénu – napríklad blížiacu sa voľbu nového predsedu strany Smer-SD alebo osudy mimoparlamentných subjektov.
Ako slobodne prebehne v Smere voľba predsedu? Do akej miery platí kritika, že predsedom bude ten, koho určí Fico?
Každá strana má svoje vnútorne mechanizmy na voľbu delegátov a následne na voľbu predsedu a členov vedenia. Ak doteraz nikto nespochybnil mieru slobodnej voľby v Smere a ak nedošlo k zmene vnútorných pravidiel, tak nevidím dôvod na ‘obavy’ o slobodu voľby šéfa Smeru. Je to ale koniec koncov ich vnútorná záležitosť a ich vnútorne pomery, ako sa bude tvoriť celé nové vedenie. Iné strany s nízkym počtom členov, majú podľa môjho názoru nižšiu mieru demokratického výberu. Čim viac členov, tým viac stupňov delegovania a tým aj viac názorov.
Keby došlo k rozdeleniu Smeru na Pellegriniho a Ficov Smer, ktorá z týchto dvoch strán by mala vyšší voličský potenciál, resp. vyššie volebné preferencie?
Pre túto chvíľu je to hypotetická otázka nakoľko k žiadnemu rozdeleniu nedošlo. Čo je zrejmé, je to, že jedna skupina prezentuje ešte donedávna osvedčený model silného predsedu a druhá sa promuje ako generácia pragmatických a skúsených politikov. Čo je voličom Smeru bližšie nie je jednoduché povedať, keďže doteraz sa nemuseli rozhodovať či Fico alebo Pellegrini. Proste ich mali oboch pod jednou značkou a volili každý toho svojho.
Pred voľbami sa zdalo, že SaS je najprirodzenejší spojenec Oľano. Ako si vysvetľujete, že sa z nich stala čierna ovca koalície a Matovič má najväčší problém práve s nimi?
Pred voľbami sa všeličo zdalo inak. Aj preferencie OĽaNO. Po nečakanom vysokom percente podpory vo voľbách prirodzene narástli Matovičovi krídla a s tým aj chuť premeniť volebný zisk na politickú silu. Na druhej strane Sulik je svojská osobnosť a jeho názory sú často vyhranené. Netvrdím, že je to zlé, ale pri vzťahu s veľmi podobným typom človeka, mám tým na mysli premiéra, ktorý získal násobne viac voličských hlasov, to nefunguje.
Evidujem však trochu nevyrovnanosť vo vyjadreniach Matoviča a v jeho skutkoch. Verbálne (a na fejsbuku písomne) opakovane vyzýva šéfa SaS, aby mu nepodrážal nohy a nerozbíjal koalíciu, na strane druhej sám koná tak, že na pohode Richardovi Sulikovi nepridáva.
Napriek Kollárovi vo vláde, ktorý je spojencom Salviniho či Le Penovej a ktorý sa tvrdo vyjadroval napríklad proti nelegálnej migrácii, tak zatiaľ vládna koalícia presadzuje vcelku prounijnú a liberálnu politiku. Ako si to vysvetľujete, že Kollár neprotestoval proti nastavenej zahraničnej politike vlády?
Toto je otázka, ktorú si kladiem aj ja. Zahraničné stranícke spojenectvá Sme Rodina sú úplne v rozpore s tým, pod čo sa jeho strana v oblasti medzinárodnej orientácie Slovenska podpísala. Môže to mať rôzne dôvody, ale asi ten najmarkantnejší bude ten, že Boris Kollár začal k politike pristupovať ako chladnokrvný pragmatik. Dôkazom je aj to, že pre seba osobne nevzal žiadne ministerstvo, ale zotrval v parlamente.
Celý rozhovor si môžete prečítať TU.
Pozrite si prejav Borisa Kollára z mája roku 2019 na mítingu Salviniho strany v Miláne:
Tlačová konferencia Borisa Kollára s Marine Le Pen v máji 2019:
Marine Le Pen o strategickom partnerstve s hnutím Sme rodina:
Zdroj: denniks.sk / InfoVojna
