Politológ: Kollárovo spojenectvo so Salvinim a Le Penovou je v rozpore s tým, pod čo sa hnutie Sme rodina podpísalo v rámci programového vyhlásenia Matovičovej vlády

12.05.2020 12:39
Politológ a šéf spoločnosti Communications & Campaigns Martin Urmanič sa v rozhovore pre Denník S bližšie pozrel na súčasnú politickú situáciu po parlamentných voľbách.

Politológ a šéf spoločnosti Communications & Campaigns Martin Urmanič sa v rozhovore pre Denník S bližšie pozrel na súčasnú politickú situáciu po parlamentných voľbách. Terajšia koronakríza zatienila skoro všetky ostatné diania, avšak postupne sa začína pozornosť opäť upriamovať na politickú scénu – napríklad blížiacu sa voľbu nového predsedu strany Smer-SD alebo osudy mimoparlamentných subjektov.

Ako slobodne prebehne v Smere voľba predsedu? Do akej miery platí kritika, že predsedom bude ten, koho určí Fico?

Každá strana má svoje vnútorne mechanizmy na voľbu delegátov a následne na voľbu predsedu a členov vedenia. Ak doteraz nikto nespochybnil mieru slobodnej voľby v Smere a ak nedošlo k zmene vnútorných pravidiel, tak nevidím dôvod na ‘obavy’ o slobodu voľby šéfa Smeru. Je to ale koniec koncov ich vnútorná záležitosť a ich vnútorne pomery, ako sa bude tvoriť celé nové vedenie. Iné strany s nízkym počtom členov, majú podľa môjho názoru nižšiu mieru demokratického výberu. Čim viac členov, tým viac stupňov delegovania a tým aj viac názorov. 

Keby došlo k rozdeleniu Smeru na Pellegriniho a Ficov Smer, ktorá z týchto dvoch strán by mala vyšší voličský potenciál, resp. vyššie volebné preferencie?

Pre túto chvíľu je to hypotetická otázka nakoľko k žiadnemu rozdeleniu nedošlo. Čo je zrejmé, je to, že jedna skupina prezentuje ešte donedávna osvedčený model silného predsedu a druhá sa promuje ako generácia pragmatických a skúsených politikov. Čo je voličom Smeru bližšie nie je jednoduché povedať, keďže doteraz sa nemuseli rozhodovať či Fico alebo Pellegrini. Proste ich mali oboch pod jednou značkou a volili každý toho svojho. 

Pred voľbami sa zdalo, že SaS je najprirodzenejší spojenec Oľano. Ako si vysvetľujete, že sa z nich stala čierna ovca koalície a Matovič má najväčší problém práve s nimi?

Pred voľbami sa všeličo zdalo inak. Aj preferencie OĽaNO. Po nečakanom vysokom percente podpory vo voľbách prirodzene narástli Matovičovi krídla a s tým aj chuť premeniť volebný zisk na politickú silu. Na druhej strane Sulik je svojská osobnosť a jeho názory sú často vyhranené. Netvrdím, že je to zlé, ale pri vzťahu s veľmi podobným typom človeka, mám tým na mysli premiéra, ktorý získal násobne viac voličských hlasov, to nefunguje.

Evidujem však trochu nevyrovnanosť vo vyjadreniach Matoviča a v jeho skutkoch. Verbálne (a na fejsbuku písomne) opakovane vyzýva šéfa SaS, aby mu nepodrážal nohy a nerozbíjal koalíciu, na strane druhej sám koná tak, že na pohode Richardovi Sulikovi nepridáva.

Napriek Kollárovi vo vláde, ktorý je spojencom Salviniho či Le Penovej a ktorý sa tvrdo vyjadroval napríklad proti nelegálnej migrácii, tak zatiaľ vládna koalícia presadzuje vcelku prounijnú a liberálnu politiku. Ako si to vysvetľujete, že Kollár neprotestoval proti nastavenej zahraničnej politike vlády?

Toto je otázka, ktorú si kladiem aj ja. Zahraničné stranícke spojenectvá Sme Rodina sú úplne v rozpore s tým, pod čo sa jeho strana v oblasti medzinárodnej orientácie Slovenska podpísala. Môže to mať rôzne dôvody, ale asi ten najmarkantnejší bude ten, že Boris Kollár začal k politike pristupovať ako chladnokrvný pragmatik. Dôkazom je aj to, že pre seba osobne nevzal žiadne ministerstvo, ale zotrval v parlamente. 

Celý rozhovor si môžete prečítať TU.

Pozrite si prejav Borisa Kollára z mája roku 2019 na mítingu Salviniho strany v Miláne:

Tlačová konferencia Borisa Kollára s Marine Le Pen v máji 2019:

Marine Le Pen o strategickom partnerstve s hnutím Sme rodina:

Zdroj: denniks.sk / InfoVojna

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

Francúzska prokuratúra vyzvala Elona Muska, aby prišiel do Paríža na výsluch kvôli vyšetrovaniu pôsobenia jeho sociálnej siete X. „Francúzsko je jedinou krajinou na svete, ktorá trestne stíha všetky sociálne siete, ktoré ľuďom dávajú určitý stupeň slobody,“ reagoval zakladateľ Telegramu Pavel Durov a poukázal na to, že americký Kongres odhalil, že Európska komisia už viac ako desať rokov cenzuruje politických oponentov a zasahovala aj do parlamentných volieb na Slovensku v roku 2023

VIDEO: Ruský exprezident Dmitrij Medvedev o vytváraní multipolárneho sveta, americkom vojenskom zásahu vo Venezuele, konšpiračných teóriách o ruskej hrozbe, vysokom riziku vypuknutia globálnej vojny, primitívnej rusofóbii zo strany Veľkej Británie, ktorá inšpiruje banderovský režim na Ukrajine, nepriateľoch Ruska, o Donaldovi Trumpovi a jeho politike, Európe, ktorá sama sebe podkopáva základy svojej existencie, vzťahu Spojených štátov k Európe, Zelenskom, ktorý už všetkým lezie na nervy, ale aj o odhalení existencie artefaktov súvisiacich s návštevou mimozemských civilizácií na našej planéte