Poľský právny štát pod mikroskopom Európskej komisie
04.01.2016
Brusel (AFP) 3. Januára - Exekutívna vetva Európskej únie v nedeľu oznámila, že prediskutuje stav právneho štátu v Poľsku, po tom ako tvrdá pravicová vláda v krajine pretlačila zmeny v oblasti súdnictva a médií.
Bezprecedentný ťah Európskej komisie je prvým krokom v potencionálne trestnom procese zameranom na posiľňovanie demokracie a práv v 28 členských štátoch EU.
Podľa vyjadrenia z Bruselu, zakomponoval prezident Komisie Jean-Claude Juncker “prvú debatu o právnom štáte v Poľsku do programu mítingu Komisie, ktorý sa má konať 13. januára”. K tomuto kroku došlo tesne po uskutočnení právnych ťahov, ktoré udelili poľskej konzervatívnej vláde moc priamo určovať hlavy staníc verejnoprávneho vysielania, ako aj v reakcii na kontroverzné uzákonenie reformy ústavného súdu.
Zmeny spustili vlnu kritiky zo strany strážcov práv a zapríčinili eskaláciu varovaní, podľa ktorých by mohlo dôjsť k intervencii zo strany Európskej komisie a došlo aj k zaslaniu dvoch listov, v ktorých viceprezident Fransa Timmermans žiada Varšavu o poskytnutie informácií.
Ešte pred tým v nedeľu citoval nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) komisára Gunthera Oettingera, ktorý sa vyjadril že “existuje veľa dôvodov… pre aktivovanie 'mechanizmu právneho štátu' a pre naše monitorovanie Varšavy”
Mechanizmus bol pripravený v marci 2014 so zámerom potierania “systematických hrozieb” pre právny štát a ďalšie cenné európske hodnoty. Blížiaca sa debata Európskej komisie má riešiť prvý stupeň trojstupňovej procedúry.
Počas úvodnej fázy bude komisia zbierať informácie a vyhodnocovať, či existujú jasné indície systematického ohrozenia právneho štátu. Ak by došlo k potvrdeniu obavy, bude nasledovať dialóg so štátom, ktorý dostane šancu odpovedať. Ak by nedošlo k poskytnutiu uspokojivej odpovede, komisia môže navrhnúť aplikáciu Článku 7 Zmluvy o Európskej únii.
Podľa tohto opatrenia je možné členovi vinnému z vážneho a pretrvávajúceho porušovania princípov právneho štátu odobrať právo voliť v inštitúciách EU.
K vymeraniu takéhoto trestu však doposiaľ nikdy nedošlo - a ak by aj malo, muselo by v súlade s európskym systémom váženého hlasovania najskôr dôjsť k súhlasu kvalifikovanej väčšiny štátov. Komisia sa vyjadrila, že je “ešte príliš skoro na špekulácie o možných ďalších fázach” procedúry. Sme zapojení do intenzívneho dialógu s našimi poľskými partnermi”, odznelo v stanovisku.
Búrka nad mediálnym zákonom
Návrh zákona o médiách bol schválený v stredu, čiže iba dva dni po tom, ako bol predložený parlamentu, ktorému od októbrových volieb dominuje strana Jaroslawa Kaczynského - Právo a Spravodlivosť (PiS).
Na to aby nový zákon nadobudol platnosť, musí najskôr prejsť senátom, ktorý ovláda PiS a podpísaný prezidentom Andrzejom Dudom.
Znamenalo by to, že vedúce osobnosti verejného rozhlasu a televízie bude určovať a vyhadzovať minister štátnej pokladnice a nie výsledok súťaže Národnej rady pre vysielanie (KRRiT). Nový zákon by taktiež spôsobil okamžité vyhodenie súčasných manažérov a členov dozorných rád poľských verejných vysielačov.
V rozhovore pre nemecký denník Bild, ktorý má byť zverejnený v pondelok, povedal poľský minister zahraničných vecí Witold Waszczykowski, že zákon má “jednoducho vyliečiť” Poľsko po 25 rokoch “liberálnej indoktrinácie”.
Hlava poľskej prezidentskej tlačovej kancelárie Marek Magierowski povedal pre komerčný spravodajský kanál TVN24, že počas uplynulých ôsmych rokov liberálnej vlády “sa nám v médiách nedostalo ani za vyndru pluralizmu a žiaden z europoslancov o tom neutrúsil ani len slovo ľútosti”.
Neutralizácia súdu
Ohlasy Reportérov bez hraníc (RSF), Európskeho zväzu vysielania (EBU) a Asociácie európskych žurnalistov (AEJ) patria medzi tie, ktoré nad vecou vyjadrujú hlboké znepokojenie.
Zákon by “s okamžitou platnosťou priviedol verejnoprávnu televíziu a rozhlas pod priamu kontrolu vlády, spôsobil prepúšťanie etablovaných žurnalistov z politických dôvodov a zaviedol systematické editorské zavádzanie obsahu… vysielania v prospech súčasnej vlády”, vyhlásila AEJ.
Ľudskoprávne skupiny tiež vyjadrili svoje znepokojenie nad tým, čo považujú za pokus o kastráciu ústavného súdu krajiny.
Súd namiesto predošlej prostej väčšiny momentálne potrebuje na vydávanie rozsudkov dvojtretinovú väčšinu a pre najkomplikovanejšie prípady prítomnosť 13 z 15 sudcov na rozdiel od deviatich, ako tomu bolo v minulosti.
Zdroj: AFP
Preklad: TK InfoVojna
