.... posledný statočný (?)
06.05.2019 15:52
V priebehu dvoch rokov sa celej našej spoločnosti nepodarilo spamätať z ohavnej udalosti z 21. februára 2018. Cudzou rukou boli ukončené dva ľudské životy. Táto tragédia poznačila mnohých. Nikoho však natoľko, ako blízke rodiny dvoch mladých ľudí.
Ako občan som s hrôzou sledovala paniku niektorých politikov stojacich na čele štátu. Ale údiv som pociťovala aj pri vyjadreniach rôznych poslancov honosne sa pýšiacich svojou príslušnosťou k takzvanej opozícii. Ale to zdesenie, čo vo mne vyvolali skutky ešte stále úradujúceho prezidenta, je neopísateľné! Jeho ignorancia toho, čo sa deje v našej vlasti, bola hmatateľná jeho zotrvaním na dovolenke! Po jeho návrate sa však mnohí, i keď veľa z nich len šepky, pýtali, či na nej radšej nemal zostať. Žiaľ, pán Kiska nikdy nedosiahol métu štátnika ani len stredoeurópskeho formátu. Čo svojimi skutkami mimochodom potvrdzuje dodnes.
Napriek tomu musím ako právnik konštatovať, že najviac ma udivilo správanie sa novinárov. Novinári boli, sú a budú strážnymi psami demokracie, ako ich svojho času nazval ESLP („public watchdog“).
V demokratickom materiálnom právnom štáte sa teória trojdelenia moci považuje už za prekonanú. K zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, ktoré musia byť striktne oddelené, pristupuje aj moc kontrolná. Jej výraznou zložkou sú práve novinári prinášajúci zistenia o skutkoch osôb vykonávajúcich verejnú moc v jej jednotlivých zložkách. Je práve úlohou novinárov a masmédií v demokratickej spoločnosti kontrolovať a odhaľovať pochybenia štruktúr verejnej moci. A za ich prácu im musíme byť nielen vďační, ale ich aj podporovať. Samozrejme, za predpokladu, ak o udalostiach a odhaleniach protiprávneho správania osôb v orgánoch verejnej moci informujú nestranne.
V ostatnom čase sa však zdá, akoby masmédiá čoraz častejšie a intenzívnejšie prechádzali k tvorbe vlastných udalostí. V odbornej literatúre sa stretávame s tvrdením, že masmédiá sú sčasti ovládané úzkymi skupinami podnikateľov, ktorých významným cieľom je manipulácia s verejnou mienkou v súlade s predstavami a potrebami vplyvných záujmových skupín.(BLAHOŽ, J.: Sjednocujíci se Evropa a lidská a občanská práva. Praha: ASPI, 2005, s. 119)
Násilná smrť mladého novinára a jeho priateľky zmenila na Slovensku pohľad spoločnosti na novinárov. Bola to obludnosť, pre ktorú nemá mať spoločnosť pochopenie. Šok tzv. mediálnej rodiny som chápala a chápem dodnes. Čo som však nepochopila a nechápem dodnes, je krivenie právneho štátu!
Aj od novinárov totiž očakávam, že budú rozmýšľať. Uniknuté meno utajeného svedka však bolo dôkazom o opaku! Je neprípustné a z hľadiska medzinárodných dohôd, ktorými je SR viazaná, aj neprijateľné, aby sa niečo také udialo! V mnohých kauzách z 90. rokov figurujú utajení svedkovia. Títo ľudia našli odvahu, aby svedčili proti najobávanejším mužov vtedajšieho podsvetia. Dnes si však podobnú situáciu neviem predstaviť. Každý jeden človek s ochotou svedčiť sa radšej stiahne a umlčí svoje svedomie, aby chránil seba a svoju rodinu!
.....som si myslela až do 2. mája 2019. Z ničoho nič sa objavil blog Zuzany Petkovej, v ktorom figuruje utajený svedok v kauze, ktorá viac či menej súvisí s nechutnou vraždou dvoch mladých ľudí. Toto zistenie, že aj po zmedializovaní mena prvého utajeného svedka sa ešte našiel niekto statočný, berúci na seba možné riziko odhalenia svojej identity, ma naplnilo presvedčením, že zmysel pre spravodlivosť je v nás zakorenená hlbšie ako som si myslela.
Som veľmi vďačná za článok/blog pani Petkovej, lebo mi vrátil vieru v právny štát! Zároveň som veľmi rada, že takto schopní ľudia pracujú pre mimovládnu organizáciu „Zastavme korupciu“! Dúfam, že takíto ľudia nikdy neopustia Slovensko! Takýchto géniov potrebujeme doma!
Judita L.
