Predstavitelia Iránu a USA rokovali o iránskom jadrovom programe. Stretnutie iránskeho ministra zahraničných vecí s emisárom Donalda Trumpa, sprostredkované Ománom, prebehlo v priateľskej atmosfére

13.04.2025 10:00
Oficiálne diplomatické vzťahy medzi Spojenými štátmi a Iránom neexistujú už desaťročia, pričom ich kontakt sa obnovil po opakovaných hrozbách vojenskou akciou zo strany USA aj Izraela.

Približne dve hodiny trvali rozhovory medzi predstaviteľmi Iránu a Spojených štátov o jadrovom programe Teheránu, ktoré sa v sobotu 12. arpíla 2025 uskutočnili v Maskate, hlavnom meste Ománu. Obe delegácie by sa mali opäť stretnúť na budúci týždeň, informovali svetové agentúry s odvolaním sa na iránske médiá.

Rokovania v Maskate prebiehali v oddelených miestnostiach, pričom ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Busajdí pôsobil ako sprostredkovateľ.

Reportér iránskej tlačovej agentúry Tasnim opísal atmosféru rozhovorov ako pozitívnu. Informácie o ich výsledku neboli bezprostredne zverejnené.

Irán zastupoval minister zahraničných vecí Abbás Arákčí, ktorý sa už v rokoch 2013 - 2015 zúčastnil na rokovaniach so svetovými mocnosťami o iránskom jadrovom programe. Administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa reprezentoval osobitný vyslanec Steve Witkoff.

„Dnešná priama komunikácia osobitného vyslanca Witkoffa bola krokom vpred k dosiahnutiu obojstranne výhodného výsledku,“ uviedol Biely dom vo vyhlásení.

Šéf ománskej diplomacie, ktorého krajina už dlhodobo zohráva úlohu sprostredkovateľa medzi Iránom a západnými štátmi, v príspevku na sieti X uviedol, že rozhovory sa viedli v „priateľskej atmosfére“ a sú začiatkom úsilia o „spravodlivú a záväznú dohodu“. Arákčímu a Witkoffovi sa poďakoval za stretnutie, ktoré prebehlo „v priateľskej atmosfére“.

Iránske ministerstvo zahraničných vecí v sobotu uviedlo, že Arákčí a Witkoff po skončení rokovaní spolu hovorili „niekoľko minút“. Rozhovory podľa neho boli konštruktívne a prebehli „atmosfére vzájomného rešpektu“.

Trump v marci navrhol Iránu rokovania o novej jadrovej dohode, zároveň však varoval pred vojenskou reakciou, ak Teherán nebude súhlasiť s obmedzením svojho jadrového programu.

Po niekoľkých dňoch Teherán s rokovaniami nakoniec súhlasil, čiastočne zrejme v nádeji, že tak dosiahne zrušenie sankcií uvalených predovšetkým USA, ktoré sa považujú za hlavnú príčinu súčasných ekonomických problémov Iránu.

„Chcem, aby bol Irán skvelou, veľkou a šťastnou krajinou. Ale nemôžu mať jadrovú zbraň,“ zdôraznil Trump pár hodín pred začiatkom rozhovorov.

Šéf Bieleho domu predtým viackrát varoval Teherán, že pri snahách zabrániť mu vo vývoji jadrových zbraní sú v prípade neúspechu diplomacie otvorené všetky možnosti.

Irán v piatok uviedol, že napriek rastúcemu tlaku zo strany Washingtonu dáva diplomacii „skutočnú šancu“. Amerika by podľa neho mala oceniť toto rozhodnutie, ktoré „bolo učinené napriek jej nepriateľskej rétorike,“ uviedol Bakájí.

Teherán údajne hľadá skutočnú a spravodlivú dohodu, no v prípade amerického útoku je pripravený reagovať.

Oficiálne diplomatické vzťahy medzi Spojenými štátmi a Iránom neexistujú už desaťročia, pričom ich kontakt sa obnovil po opakovaných hrozbách vojenskou akciou zo strany USA aj Izraela.
Krajina je pritom oslabená rokmi sankcií a bombardovaním svojich spojencov, Hizballáhu v Libanone a Hamasu v Pásme Gazy zo strany Izraela. Práve preto má podľa AFP silný motív na rokovania.

 


Zdroj: ta3.com

 

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Miroslav Lajčák o mediálnom hynizme a nenávistnej kampani po zverejnení jeho komunikácie s Jeffreym Epsteinom, snahe využiť túto kauzu na poškodenie Robertovi Ficovi, o svojom zoznámení sa s organizátorom pedofilnej siete pre globálnu elitu, tektonických zmenách vo svete, politike Donalda Trumpa a odpore jeho administratívy voči EÚ, škodlivých rozhodnutiach EÚ, agresii Ruska na Ukrajine, ale aj o dôvodoch, pre ktoré sa nestal opäť ministrom zahraničných vecí a rešpekte k Sergejovi Lavrovovi ako veľkom diplomatovi

Francúzska prokuratúra vyzvala Elona Muska, aby prišiel do Paríža na výsluch kvôli vyšetrovaniu pôsobenia jeho sociálnej siete X. „Francúzsko je jedinou krajinou na svete, ktorá trestne stíha všetky sociálne siete, ktoré ľuďom dávajú určitý stupeň slobody,“ reagoval zakladateľ Telegramu Pavel Durov a poukázal na to, že americký Kongres odhalil, že Európska komisia už viac ako desať rokov cenzuruje politických oponentov a zasahovala aj do parlamentných volieb na Slovensku v roku 2023