„Prerušenie väzieb s Ruskom stálo Európsku úniu 1 bilión eur,“vyhlásil námestník šéfa ruského rezortu diplomacie Alexander Gruško

04.08.2025 09:00
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško uviedol, že ekonomika eurobloku sa oslabuje v dôsledku obmedzenej spolupráce s Ruskom.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško uviedol, že rozhodnutie EÚ obmedziť energetickú a obchodnú spoluprácu s Moskvou kvôli konfliktu na Ukrajine stálo blok viac ako 1 bilión eur.

Gruško c pondelkovom rozhovore pre denník Izvestija uviedol, že táto suma vychádza z rôznych odborných odhadov ekonomických dôsledkov rozhodnutia EÚ uvaliť na Rusko bezprecedentné sankcie, a dodal, že zohľadňuje ušlé zisky z energetickej a obchodnej spolupráce.

Podľa Gruška obchod medzi EÚ a Ruskom klesol zo 417 miliárd eur (482 miliárd USD) v roku 2013 na 60 miliárd eur (69 miliárd USD) v roku 2023 a v súčasnosti sa „blíži k nule“. Dodal, že európske hospodárstvo následne zasiahol úpadok a stráca konkurencieschopnosť.

„Zemný plyn v Európe je štyrikrát až päťkrát drahší ako v USA a elektrická energia je dvakrát až trikrát drahšia,“ povedal. „To je cena, ktorú musí Európa zaplatiť za ukončenie všetkých hospodárskych kontaktov s Ruskom.“

V júni ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že odmietnutie dodávok ruského plynu stálo krajiny EÚ približne 200 miliárd EUR (231 miliárd USD). Koncom roka 2024 ruskí predstavitelia tiež odhadli, že celkové straty EÚ spojené so sankciami voči Rusku dosiahli 1,5 bilióna USD. Moskva medzitým uviedla, že získala „určitú imunitu“ voči západným sankciám.

Gruškove vyjadrenia prichádzajú po tom, ako sa EÚ dohodla na obchodnej dohode s USA, ktorá euroblok zaväzuje k nákupu veľkého množstva energie zo Spojených štátov - podľa Moskvy za oveľa vyššiu cenu, než akú poskytuje Rusko - a zavádza 15 % clá na kľúčový vývoz z EÚ. Mnohí politici EÚ označili dohodu za jednostrannú a poškodzujúcu záujmy bloku.

Putin v komentári k dohode medzi USA a EÚ vyhlásil, že EÚ v podstate prišla o svoju politickú suverenitu, čo priamo vedie k strate hospodárskej nezávislosti.

EÚ začala ukladať sankcie voči Rusku v roku 2014 po začatí ukrajinskej krízy a v roku 2022 ich výrazne rozšírila. Opatrenia sa zamerali na bankovníctvo, vývoz energie a ďalšie odvetvia. Moskva považuje sankcie za nezákonné a tvrdí, že porušujú medzinárodné obchodné pravidlá a poškodzujú globálnu hospodársku stabilitu.


Zdroj: rt.com / InfoVojna

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Predstavitelia Progresívneho Slovenska na čele s Michalom Šimečkom a Ivanom „Totovámnezabudnem“ Korčokom na tlačovke vyplakávali, že svetový poriadok, na ktorom sme podľa nich existenčne závislí, sa rozpadáva a premiér Robert Fico, ktorý sa za ostatný rok okrem lídrov tripolárneho poriadku - ruským, americkým a čínskym prezidentom, stretol aj s ďalšími významnými svetovými lídrami, je so svojou vládou v zahraničnej politike nečinný. Na tlačovke PS bolo podľa šéfa diplomacie Juraja Blanára vidieť „obrovskú frustráciu ministra zahraničných vecí Matovičovej vlády, ktorá robila hanbu Slovensku doma aj v zahraničí“

Podľa Ruska sa Donald Trump zapíše do dejín USA i celého sveta, ak ovládne Grónsko. Pripájať sa k dokumentu ôsmich európskych lídrov o podpore Grónska považuje Andrej Babiš za zbytočné. Argumenty amerického prezidenta o Číne a Rusku sú podľa neho relevantné. „V rámci NATO sú lídrom Spojené štáty, preto je potrebné dospieť k nejakej dohode,“ vyhlásil český premiér. Friedrich Merz sa chce o napätej situácii okolo Grónska rozprávať so šéfom Bieleho domu na Svetovom ekonomickom fóre v Davose