Prieskum: 60 percent občanov Slovenska odmieta poslať Ukrajine bojové stíhačky MiG-29. Až 44 percent Slovákov si myslí, že Ukrajina by sa mala vzdať časti svojho územia výmenou za okamžitý mier

15.03.2023 21:30
Rovnako 60 percent voličov si myslí, že tieto západné zbrane dovážané na Ukrajinu predlžujú vojnu. Len štvrtina obyvateľov Slovenska si myslí, že by sme mali Ukrajine darovať bojové lietadlá MiG-29. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N.

S dodaním bojových stíhačiek MiG-29 Ukrajine súhlasí iba 26 percent Slovákov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N. Tento krok odmieta 60 percent ľudí a 14 percent sa nevedelo vyjadriť. 

 

 

Najväčšiu podporu odovzdaniu stíhačiek vyjadrili voliči PS (77 percent). Za je aj 74 percent voličov Demokratov premiéra Eduarda Hegera a 64 percent voličov SaS.

V prípade ostatných strán sa podpora pohybuje pod hranicou 50 percent. S odovzdaním stíhačiek súhlasí 49 percent voličov OĽaNO, 40 percent voličov KDH a 28 percent voličov Sme rodina.

S dodaním migov nesúhlasí až 92 percent voličov opozičného Smeru a 89 percent voličov Republiky. V prípade strany Hlas je za 18 percent a proti 68 percent voličov. 

Tieto spoločenské postoje kopíruje aj otázka o predlžovaní vojny dodávkami zbraní zo Západu. Rovnako 60 percent voličov si myslí, že tieto západné zbrane dovážané na Ukrajinu predlžujú vojnu. Opak si myslí 26 percent oslovených. Informuje denník Štandard s odvolaním sa na výsledky prieskumu.

Až 44 percent Slovákov si myslí, že keby sa Ukrajina vzdala Krymu a území na východe, okamžite by to ukončilo vojnu. Opačný názor má 35 percent Slovákov.

Väčšina voličov a sympatizantov Smeru (70 percent), Hlasu (57 percent), Republiky (83 percent) a Sme rodina (56 percent) podporuje myšlienku, že Ukrajina by sa mala vzdať časti územia v prospech Ruska, čím by sa ukončila vojna.

Zaujímavé sú aj ďalšie zistenia. Z prieskumu totiž vyplýva, že Slováci by nechceli patriť do ruskej sféry vplyvu, ktorú dmieta 64 percent oslovených. Opak si myslí 15 percent.

Tieto postoje sú väčšinové medzi voličmi všetkých strán s výnimkou Smeru (kde vplyv Ruska viac alebo menej neprekáža 55 percentám sympatizantov), v prípade Republiky je to 45 percent sympatizantov. V iných stranách ide o nízke až nulové hodnoty.

Na otázku, či voči nám Rusko vedie informačnú vojnu, sú rozdelené názory, takéto obavy má 36 percent oslovených, naopak, obavy nemá 37 percent Slovákov. Tých 37 percent sa skladá z dvoch názorových skupín: 26 percent si myslí, že sa za touto agendou skrývajú snahy Západu aj slovenskej vlády o obmedzenie slobody slova, 11 percent si myslí, že Rusko takéto záujmy u nás nemá, keďže vojna na Ukrajine je územným sporom medzi Ruskom a Ukrajinou a Slovenska sa netýka. 27 percent oslovených to nevedelo posúdiť.

Najväčšie obavy z ruskej informačnej vojny majú opäť voliči liberálnych strán PS (78 percent) a SaS (76 percent), myslí si to aj 55 percent voličov OĽaNO (v prieskume ešte chýbajú Demokrati).

Prieskum ukazuje, že väčšina vo vláde nereprezentuje väčšinu v slovenskej spoločnosti, najviac sa proti svojim voličom stavia Sme rodina, v menšej miere Hlas.

Zber dát sa uskutočnil medzi 8. a 9. marcom. Na prieskume sa zúčastnilo 850 ľudí.

Zdroj: dennikn.sk / postoj.sk / InfoVojna

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Miroslav Lajčák o mediálnom hynizme a nenávistnej kampani po zverejnení jeho komunikácie s Jeffreym Epsteinom, snahe využiť túto kauzu na poškodenie Robertovi Ficovi, o svojom zoznámení sa s organizátorom pedofilnej siete pre globálnu elitu, tektonických zmenách vo svete, politike Donalda Trumpa a odpore jeho administratívy voči EÚ, škodlivých rozhodnutiach EÚ, agresii Ruska na Ukrajine, ale aj o dôvodoch, pre ktoré sa nestal opäť ministrom zahraničných vecí a rešpekte k Sergejovi Lavrovovi ako veľkom diplomatovi

Francúzska prokuratúra vyzvala Elona Muska, aby prišiel do Paríža na výsluch kvôli vyšetrovaniu pôsobenia jeho sociálnej siete X. „Francúzsko je jedinou krajinou na svete, ktorá trestne stíha všetky sociálne siete, ktoré ľuďom dávajú určitý stupeň slobody,“ reagoval zakladateľ Telegramu Pavel Durov a poukázal na to, že americký Kongres odhalil, že Európska komisia už viac ako desať rokov cenzuruje politických oponentov a zasahovala aj do parlamentných volieb na Slovensku v roku 2023