Prieskum: Osobná skúsenosť s koronavírusom neznamená ochotu Slovákov dať sa kvôli tomu očkovať vakcínou

31.03.2021 15:01
Z výsledkov výskumu vyplýva, že osobnú skúsenosť alebo skúsenosť z bezprostredného okolia s koronavírusom majú už takmer dve tretiny obyvateľov Slovenska.

Rok od príchodu pandémie a po niekoľkých mesiacoch rekordnej úmrtnosti sa koronavírusom nakazilo približne 14 percent ľudí na Slovensku. Skoro sedem percent ľudí pozná blízkeho človeka, ktorý na koronavírus zomrel. Táto skúsenosť je spojená s väčším obmedzením kontaktov, nie však s vyššou ochotou sa dať zaočkovať. To sú zistenia ôsmej vlny výskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame.

Ôsma vlna výskumu Ako a máte, Slovensko? sa uskutočnila od 24. do 27. marca. V tomto období klesali počty hospitalizovaných z rekordných úrovní konca februára, ako aj denné počty nových prípadov ochorenia. V čase zberu dát bol 25. marca sprísnený zákaz vychádzania a po 20.00 hod už neplatila výnimka pre cestu do prírody. Od tohto termínu boli tiež zakázané cesty do zahraničia na dovolenku.

Z výsledkov výskumu na konci marca vyplýva, že osobnú skúsenosť alebo skúsenosť z bezprostredného okolia s koronavírusom majú už takmer dve tretiny obyvateľov Slovenska, pričom na prelome januára a februára disponovala takou skúsenosťou len približne polovica respondentov. Na konci marca osobne ochorenie COVID-19 zažilo 13,6 percenta respondentov, kým na prelome januára a februára to bolo len 8,3 percenta. V aktuálnom výskume uvádzali osobnú skúsenosť s koronavírusom častejšie muži (16,5 %) ako ženy (10,8 %).

Vo výskume sme sa pýtali aj na to, ako toto ochorenie prebiehalo. V prípade, že respondent poznal vo svojom okolí viacerých ľudí, ktorí sa koronavírusom nakazili, prípadne ochorenie zažil sám, pýtali sme sa, aký najťažší priebeh ochorenia sa v jeho okolí vyskytol. Takmer sedem percent respondentov uviedlo, že člen ich domácnosti alebo blízky známy/kamarát na koronavírus zomrel. Ďalších takmer deväť percent respondentov pozná člena domácnosti alebo blízkeho známeho či kamaráta, ktorého s koronavírusom hospitalizovali.

Osobná skúsenosť alebo skúsenosť z najbližšieho okolia s vážnym priebehom ochorenia a smrťou však nemá súvislosť s obavami z epidémie, s ochotou dať za zaočkovať alebo s deklarovanou mierou dodržiavania protipandemických opatrení. Ľudia, ktorí vo svojom okolí poznajú niekoho, kto na koronavírus zomrel, častejšie uvádzajú, že úplne obmedzili stretávanie sa s ľuďmi mimo svojich domácností. Naopak ľudia, ktorí nepoznajú nikoho, kto sa koronavírusom nakazil, deklarujú nižšiu mieru obáv.

„Po niekoľkých mesiacoch, keď Slovensko viedlo rebríčky v miere úmrtnosti na koronavírus, už približne dve tretiny obyvateľov Slovenska poznajú niekoho v ich bezprostrednom okolí, kto sa nakazil koronavírusom, prípadne si ochorením COVID-19 prešli sami. Takmer sedem percent ľudí už pozná niekoho blízkeho, pre koho bolo ochorenie COVID-19 smrteľné. Je zaujímavé, ako slabo súvisí osobná skúsenosť so smrťou alebo závažným priebehom ochorenia so správaním sa počas pandémie a postojmi k očkovaniu. Toto zistenie naznačuje, že naše vnímanie pandémie je výsledkom komplexnejšieho posudzovania, ktoré prebiehalo počas celého trvania pandémie a väčšinou ho nezmenila ani tragická udalosť v našom okolí,“ uzatvára Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci minulého roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020, na prelome januára a februára a v marci 2021.

Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.

Zdroj: sav.sk

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Europoslanec Milan Uhrík o narastajúcej sile vlastenckých strán v Európe, skorumpovanej šéke eurokomisie von der Leyenovej, kolapse EÚ kvôli Green Dealu, migračnej, dúhovej politiky a vojnovej politike, ale aj neustáleho financovania Ukrajiny na úkor podpory dobrého života občanov členských štátov eurobloku, lacnom ruskom plyne, ktorého nákup nám chcú zakázať, digitálnom eure ako hrozbe pre slobodu, emisných povolenkách, šialenom nápade dať ukradnuté ruské aktíva Ukrajine a potrebe reformovať Európsku úniu

Robert Fico sa ocitol v spoločnosti Elona Muska, Vladimira Putina a Benjamina Netanjahua. Francúzska organizácia Reportéri bez hraníc zaradila slovenského premiéra k 34 nepriateľom slobody tlače vo svete. Eduard Chmelár vyzval šéfa organizácie, aby zverejnili, odkiaľ RSF čerpala informácie. „Existuje silné podozrenie, že hodnotenie premiéra Fica vzniklo na politickú objednávku. Prepojenia vášho zamestnanca parížskej centrály Pavla Szalaia na progresivistickú politickú scénu na Slovensku sú všeobecne známe,“ uviedol vo svojom liste